Stojím na kraji políčka, ktoré sme pred tromi mesiacmi osiali s takou nádejou, že by z toho mohol byť materiál do brožúrky o poľnohospodárstve. Kapusta vyzerá ako z výstavy, lucerna sa hojdá vo vetre a ja viem, že o týždeň príde mráz a väčšina toho pôjde do kompostu namiesto do žalúdkov srnčej zveri. Políčka pre zver sú jedna z tých vecí, o ktorých každý poľovník niečo počul, mnohí to skúšali, a len málokto má odvahu priznať, že prvé dva roky to bola len drahá zábava pre diviaky.
Kapusta nie je zázrak, je to práca
Kŕmna kapusta má povesť univerzálneho hrdinu políčok — vraj vydrží mráz, vraj ju zver žerie do januára, vraj stačí zasiať a čakať. Realita je taká, že kapusta potrebuje slušnú pôdu, dostatok vlahy v lete a hlavne ochranu pred tým, aby ju srnčia zver nespásla do zeme ešte v auguste, keď má sotva desať centimetrov. Videl som revíry, kde políčko kapusty obhryzené na pár lístkov vyzeralo ako po krupobití, a poľovník si myslel, že za to môže sucho. Nemohlo, mohla za to príliš malá výmera oproti počtu zveri, ktorá si tam chodila na večeru.
Kapusta funguje najlepšie tam, kde je políčko dostatočne veľké — hovoríme o desiatkach árov, nie o záhradke za chatou — a kde má revír rozumný pomer zveri k ploche. Inak je to len drahé hnojivo pre burinu, ktorá príde po nej.
Ovos: lacný, spoľahlivý, ale krátkodobý
Ovos je taký ten poctivý robotník medzi kŕmnymi plodinami. Nevyzerá honosne, nikto oň nenapíše báseň, ale klíči rýchlo, znesie chudobnejšiu pôdu a raticová zver ho žerie ochotne v zelenom stave už od júna. Problém je, že ovos dozreje, zosychne a jeho výživová hodnota v septembri už nie je tá istá ako v lete. Ak ho vysejete ako jedinú plodinu na políčku, dáte zveri bohatý bufet na tri mesiace a potom prázdny stôl práve vtedy, keď to najviac potrebuje — pred zimou.
Preto sa ovos v praxi kombinuje, najčastejšie s ďatelinou alebo lucernou, ktoré prevezmú štafetu, keď sa ovos vyseje. Monokultúra na políčku pre zver je rovnaká chyba ako monokultúra na poli — vyzerá to efektívne na papieri, v teréne to škrípe.
Políčko, ktoré kŕmi zver len v lete, nie je políčko pre zver. Je to políčko pre fotografie do poľovníckeho kalendára.
Lucerna a to, čo sa oplatí naozaj
Lucerna je taká tichá hviezda, o ktorej sa toľko nehovorí, lebo nevyzerá dramaticky, ale drží políčko v kondícii roky. Raz zasiata, dokáže rásť tri až štyri sezóny, má hlboký koreňový systém, ktorý ju drží aj v suchších letách, a je bohatá na bielkoviny, čo raticová zver oceňuje najmä pred ružou a počas laktácie. Nevýhoda je pomalší štart — prvý rok narastie málo a treba mať trpezlivosť, kým sa poriadne zakorení.
Skúsenosť z nášho revíru je jednoduchá: kombinácia lucerny ako trvalého základu s ovsom alebo repkou ako doplnkovou jarnou zložkou dáva políčku zmysel po celý rok. Nie je to o jednej zázračnej plodine, je to o zmesi, ktorá pokryje rôzne mesiace a rôzne potreby zveri — leto s bielkovinami, jeseň s objemom, a keď treba, aj trochu prikrmovania na doplnenie toho, čo príroda práve nedala.
Políčko pre zver nie je dekorácia revíru ani povinná položka v pláne starostlivosti, ktorú treba odškrtnúť. Je to dlhodobý záväzok, ktorý sa oplatí len vtedy, keď mu venujete rovnakú pozornosť ako posliedke — teda pravidelnej obchôdzke revíru pri hľadaní zveri. Zasiať a zabudnúť funguje v rozprávkach. V revíri funguje len práca, ktorú si niekto naozaj odrobí.