Sídliskové parkovisko, auto so zamrznutými sklami a dievča na sedadle, ktoré už dávno nedýcha. Presne takto vyzerá väčšina skutočných prípadov, o ktorých sa kriminalisti rozprávajú len medzi sebou — bez patosu, bez hudobného podkresu, len s protokolom a fotoaparátom. Dominik Dán, ktorý pred písaním kníh odslúžil vyše tridsaťpäť rokov v polícii, túto atmosféru nepredstiera. On si ju pamätá. A po štyridsiatich jeden predchádzajúcich dieloch série z Nášho Mesta je jasné, že ju vie preniesť na papier bez zbytočných efektov.
Dievča, ktoré vraj nikdy nebralo drogy
Mŕtva sa volá Vierka. Nájdu ju v aute, na predávkovanie pervitínom, s trojnásobkom smrteľnej dávky v krvi. Problém je v jednej vete, ktorú podľa anotácie opakuje každý, kto ju poznal: drogy nikdy nebrala. Nie príležitostne, nie v minulosti — nikdy. A práve táto jedna veta mení bežný nález mŕtvej narkomandky na prípad, ktorý si vyžaduje vyšetrovateľov z kancelárie 441.
Krátko po náleze zmizne jej kamarát Marek. Nie odíde, nie sa neozve — zmizne, tak ako miznú ľudia, ktorí vedia príliš veľa alebo sa dostali príliš blízko k niekomu, koho by radšej nemali poznať. Podľa anotácie sa o Vierku ako o svedkyňu zaujímali aj iné policajné zložky, čo samo osebe naznačuje, že prípad presahuje bežnú sídliskovú kriminalitu. A v pozadí sa vynára partia skinheadských násilníkov, s ktorými mal Marek niečo spoločné — vetu zámerne nechávam takú neurčitú, akú ju ponúka vydavateľ, pretože práve v tejto neurčitosti je háčik, ktorý má čitateľa dotlačiť do kníhkupectva.
Séria, ktorá sa nebojí opakovať samu seba — v dobrom zmysle
Štyridsaťdva kníh o tom istom meste a tej istej kancelárii vyšetrovateľov je číslo, ktoré by v inom žánri mohlo pôsobiť ako vyčerpanie nápadov. Pri Dánovi funguje presne opačne. Čitatelia série sa vracajú nie kvôli prekvapivým zvratom — hoci aj tie tam podľa všetkého budú —, ale kvôli známemu prostrediu, ktoré sa dá obývať ako starý byt. Vieme, ako kancelária 441 pracuje, poznáme jej rytmus, a práve preto môže autor v štyridsiatom druhom diele ísť rovno na vec: k mŕtvej dievčine, zmiznutému kamarátovi a partii, ktorá do príbehu vnáša niečo temnejšie než obyčajnú drogovú tragédiu.
Krátko po náleze zmizne jej kamarát Marek — a s ním aj posledná istota, že išlo o nešťastnú náhodu.
Vydavateľstvo Slovart pri tomto titule, ktorý vyšiel v júni 2026 a je už v predaji, ponúka aj niečo pre zberateľov: popri klasickom vydaní s obálkou pripomínajúcou policajnú pásku existuje limitovaná edícia väčšieho formátu s ilustráciami Jozefa Gertliho Danglára. Kto radšej počúva než číta, má k dispozícii aj audioknihu — čo pri detektívke s tempom, aké Dán zvykne držať, môže byť ideálny spôsob, ako si prípad vychutnať cestou do práce.
Autor, ktorý vie, o čom píše
Dánova dôveryhodnosť nestojí na literárnych trikoch, ale na skúsenosti — pätnásť ocenení Slovenský spisovateľ roka a sedem titulov Kniha roka v ankete Panta Rhei Awards nie sú náhoda, ale odraz toho, že čitatelia mu veria presne v tom, v čom sa vyzná najlepšie: v procedúre, v jazyku vyšetrovateľov, v malých detailoch, ktoré odlišujú skutočnú prácu polície od televíznej fikcie. Priaznivci jeho tvorby si navyše môžu do kalendára zapísať aj január 2027, keď má do kín prísť filmová adaptácia jeho románu Beštia.
Kto teda hľadá knihu na víkend, kde sa dá čítať pri jednom sedení a s vedomím, že autor za písacím stolom nezažil menej než v teréne, má v štyridsiatom druhom prípade kancelárie 441 slušnú istotu. Zvyšok — kto je Marek, čo vedela Vierka a prečo sa o ňu zaujímali aj iní — si musí každý zistiť sám.
Slovart · jún 2026 · ISBN 978-80-556-7832-0
Anotácia a obálka: Vydavateľstvo Slovart