Sused zo záhrady pod kopcom si každý rok berie postrekovač už niekedy okolo prvého mája, keď jabloň dokvitne, a strieka, čo mu pod ruku príde. Výsledok je vždy rovnaký - napadnuté plody, výčitky svedomia a otázka, čo urobil zle. Neurobil nič zle, len prišiel neskoro. Piadivka jesenná totiž nerieši jar. Ona rieši jeseň, presnejšie október a november, keď samičky bez krídel lezú po kmeni hore, aby na konáre nakládli vajíčka. A presne tu sa dá celý problém vyriešiť bez jedinej kvapky chémie, jednou rolkou lepovej pásky a pol hodinou práce na strom.
Prečo tá samička vôbec lezie
Motýľ piadivky jesennej má zaujímavo rozdelené roly. Samček lieta normálne, krídla má, večer ho priláka svetlo pri verande, nikoho netrápi. Samička je iná - krídla má zakrpatené, lietať nevie, a tak jediná cesta k vajíčkam v korune je pešo, po kmeni nahor. Keď sa v novembri ochladí pod desať stupňov, začne jej putovanie. Vylezie, nakladie vajíčka do pučiacich očiek a pukov, a na jar sa z nich vyliahnu húsenice, ktoré vedia za pár dní obrať list na kostru a poškriabať aj mladé plody. To sú tie jabĺčka s hnedými vrások a dierkami, ktoré sused pripisuje smole.
Lepová páska funguje presne na tomto princípe núteného pešieho výletu. Obtočíte ju okolo kmeňa vo výške približne meter nad zemou, samička sa na nej prilepí a ďalej sa nedostane. Žiadny jed, žiadna rezistencia, žiadne riziko pre včely, lebo v novembri aj tak nič nekvitne a včely spia. Je to mechanická, hlúpo jednoduchá bariéra, ktorá funguje presne tak dobre, ako dobre ju nalepíte.
Kedy a ako na to, aby to nebola fraška
Termín je kľúčový a v tomto sa väčšina začiatočníkov pomýli - lepia príliš neskoro, niekedy až v decembri, keď je polovica samičiek už hore v korune a znáša. Na nížinách a v teplejších oblastiach, povedzme okolo Nových Zámkov či Šamorína, stačí obtočiť kmene koncom októbra. Vo vyšších polohách, kde mrazy prídu skôr, radšej už v polovici mesiaca. Ja mám záhradu na kopci nad Kremnicou, sedemsto metrov nadmorskej výšky, a tam lepím prakticky hneď po opadaní listov, lebo prvý mráz vie prísť aj cez noc a piadivka nečaká na kalendár.
Samotný postup je nudne jednoduchý, čo je na ňom to najlepšie. Kmeň najprv očistiť od uvoľnenej kôry a lišajníka, inak sa páska nedrží a hmyz podlezie popod ňu ako popod most. Okolo kmeňa sa dá papierový alebo textilný pás, na ktorý sa nanesie lep, prípadne sa kúpi už hotová samolepiaca lepová páska, čo je pre balkónového aj víkendového záhradkára jednoznačne pohodlnejšie riešenie. Dôležité je pásku dotiahnuť tesne ku kmeňu, bez medzier, a pri starších stromoch s hrubšou popraskanou kôrou pod ňu ešte podložiť pásik jutoviny alebo tenkej fólie, aby sa lep nedostal priamo na kôru a nepoškodil ju.
Prvý rok som pásku nalepil rovno na starú brázdovitú kôru čerešne a piadivka si pokojne prešla popod ňu ako po chodníku. Druhý rok som si dal tú prácu s podložením jutoviny - a mal som pokoj.
Pásku treba kontrolovať priebežne, minimálne raz za dva týždne, lebo lep časom vysychá a stráca účinnosť, obzvlášť ak príde dlhšie obdobie dažďa. V praxi sa oplatí mať pripravenú druhú vrstvu na výmenu niekedy v decembri, keď je prvá už plná uhynutého hmyzu a suchá ako stará poštová známka. Sťahovať a likvidovať pásky treba na jar, najneskôr do puknutia púčikov, aby sa lep nedostal do kontaktu s novým rastom a nezamastil listy.
Táto metóda má jednu prirodzenú hranicu - funguje len na druhy, ktoré lezú po kmeni, teda hlavne piadivku a mravce chodiace za medovicou. Proti obaľovačom, ktoré prilietajú, lepová páska nezmôže nič, na to sú feromónové lapače v lete iná kapitola. Ale proti piadivke jesennej, tomu tichému škodcovi, čo v novembri vystiera po kmeni jak turista na výlet, je lepová páska stále to najlacnejšie a najspoľahlivejšie riešenie, aké sad ponúka. Bez chémie, bez postrekovača, len s trochou predvídavosti pred prvým mrazom.