Koncom júna mi minulý rok vyhynul celý záhon hrachu, akoby cezeň prešla armáda. Nebola to armáda, boli to slimáky a moja lenivosť. Stál som nad prázdnou hlinou s pocitom, že sezóna je fuč, a spravil som presne to, čo väčšina záhradkárov nespraví – siahol som po vrecku s osivom namiesto po sadeniciach muškátov z hobby marketu. O deväť týždňov som z toho istého záhona zbieral mrkvu a reďkovku, akoby sa nič nestalo. Prázdny záhon v lete nie je koniec sezóny. Je to druhá šanca, o ktorej väčšina ľudí ani nevie, že ju má.
Čo ešte stihne dorásť do mrazu
Kľúčová otázka znie: koľko dní do prvého jesenného mrazu vám ešte ostáva. V nížinách južného Slovenska je to often až koniec októbra, v podhorských oblastiach na strednom Slovensku pokojne prvý októbrový týždeň, a niekde na Kysuciach či Orave sa mráz vie ukázať aj v polovici septembra. Od toho dátumu si odpočítajte dobu zrenia plodiny plus takých desať dní rezervy, lebo jesenné rastenie je pomalšie než letné – slnka ubúda a pôda chladne.
Reďkovka je najvďačnejšia, zvládne to za tri až štyri týždne aj vo vyšších polohách. Šalát siaty, hlavne odrody typu Maruška alebo Dubáček, dorastie do šiestich týždňov a v septembrovom chlade dokonca menej horkne než v júlovej horúčave. Špenát je priam stvorený na jesenný výsev – vysejte ho koncom augusta a zberať budete ešte aj po prvých slabých mrazíkoch, lebo mráz mu chuť len vylepší. Mrkva na jesenný zber, napríklad Nantská alebo Milan, potrebuje výsev najneskôr do polovice júla v nížinách, vo vyšších polohách pokojne skôr. Cvikla stihne dorásť do menších buliev, ak ju zasejete do konca júla.
Fazuľu kroviacu už v auguste nesejte, tá potrebuje teplo, ktoré vám jeseň nedá. Rovnako zabudnite na paradajky a papriku – tie patria medzi priesady, nie medzi jesenný výsev, a ak vám niekto radí siať papriku v auguste, radšej mu neverte ani pri inej téme.
Pôda po prvej úrode potrebuje nakŕmiť, nie len prekopať
Chyba, ktorú som robil roky, bola jednoduchá: vytrhal som prvú úrodu, plytko prekopal a hneď sial znova. Pôda po hrachu alebo cibuli je vyčerpaná a suchá, presne v čase, keď letné teploty siahajú na tridsiatku a dážď je vzácnosť. Pred druhým výsevom sa oplatí zaliať záhon poriadne deň vopred, zapracovať hrsť kompostu na meter štvorcový a až potom siať do vlhkej pôdy. Ak nemáte kompost poruke, aj tenká vrstva vyzretého konského hnoja urobí divy.
Kto má na záhon čas navyše, môže namiesto druhej zeleniny zasiať zelené hnojenie – facéliu alebo horčicu bielu. Nezobrali ste žiadnu úrodu, ale pôdu ste si pripravili na budúci rok lepšie, než by to dokázalo čokoľvek z vreca s minerálnym hnojivom. Sám to robím na tretinu záhrady každý druhý rok, striedavo, aby som mal aj zeleninu, aj odpočinutú pôdu.
Zelenina, ktorá dorastá v skracujúcom sa dni, je sladšia a menej vodnatá – jeseň robí zo záhradníka lepšieho kuchára, než si myslí.
Suché leto a neskoré vysievanie sa neznášajú
Najväčší nepriateľ letného výsevu nie je zima, ktorá príde neskôr, ale sucho, ktoré je tu už teraz. Semienko reďkovky alebo šalátu vyklíči len vo vlhkej pôde, a ak záhon medzi polievaním vysychá na kôru, klíčenie sa zastaví a už sa neobnoví, aj keď neskôr zalejete trikrát denne. Riešenie je nudné, ale funguje: zaliať pred sejbou, po vysiatí prikryť tenkou vrstvou slamy alebo netkanou textíliou a polievať každý deň podvečer, kým semienka nevzídu. Potom sa to o niečo uľahčí, lebo koreň už siaha hlbšie.
Vo vyšších nadmorských výškach je zase problém iný – tam vám sucho toľko nevadí, ale skôr príde chlad. Ak bývate nad štyristo metrov, na jesenný výsev myslite už v prvej polovici júla, nie v auugste, lebo vaše babie leto je kratšie, než si myslíte, a prvý mráz nepočká, kým si šalát dorastie posledné listy.
Ten záhon po hrachu mi minulý rok dal jednu vec navyše k mrkve a reďkovke – presvedčenie, že prázdna hlina v júli nie je dôvod na smútok. Je to len záhon, ktorý čaká na druhé rozhodnutie. A to druhé rozhodnutie, na rozdiel od prvého, môžete urobiť s väčšou skúsenosťou a menším množstvom slimákov.