Zoberte lieňa do rúk a hneď pochopíte, prečo ho ľudia kedysi volali "lekárom rýb". Ten sliz nie je náhoda ani choroba, je to jeho vizitka. Kým kapor sa leskne a pleskoce, lieň sa vám v podsáčke skôr rozplynie medzi prstami ako mydlo. A práve táto neokázalosť je dôvod, prečo ho väčšina rybárov obchádza, hoci sedí pár metrov od nich, schovaný v riase, kde by si iný ani nezahodil.
Kde ho hľadať a ako žije
Lieň sliznatý patrí medzi kaprovité, ale jeho životný štýl je úplne iný ako u spoločenského kapra alebo plachej pleskáča. Nájdete ho v zarastených, pomaly tečúcich alebo stojatých vodách, rybníkoch, starých ramenách, zanesených zátokách priehrad, teda všade tam, kde je bahnité dno a dostatok vodnej vegetácie. Nemá rád prúd ani čistú, chladnú vodu horských potokov, tam nechajte pstruhy, lieň chce teplo a pokoj. Sfarbenie sa mení podľa lokality, od tmavozelenej po takmer čiernu, s drobnými očkami a charakteristickými malými plutvami, ktoré pôsobia takmer neúmerne k jeho zavalitému telu.
Biologicky je to skôr introvert. Cez deň sa drží pri dne, medzi koreňmi a bahnom, a je aktívny hlavne za šera a v noci, teda presne opačne než väčšina bežných rybárskych hodín pri vode. V zime na rozdiel od kapra nezaliezne úplne do spánku, jeho metabolizmus je ale výrazne spomalený a aktivita minimálna. Neresí sa v teplejších mesiacoch, keď voda dosiahne vyššie teploty, a práve v tomto období treba byť k nemu ohľaduplný, viac o tom nižšie.
Lov: trpezlivosť a jemný prístup
Kto raz chytil lieňa na feeder alebo položenú udicu s kúskom žížaly pri brehu zarastenej zátoky, vie, že záber je väčšinou pomalý, opatrný, akoby ryba najprv zisťovala, čo to vlastne je. Žiadne divoké trhnutie ako u kapra, skôr taký nesmelý ťah, ktorý sa dá ľahko prehliadnuť, ak nemáte oči na špičke udice. Osvedčené nástrahy sú žížaly, červy, cestá aj menšie boilies, položené priamo pri dne, ideálne v blízkosti porastu, kde sa lieň cíti bezpečne.
Najlepší čas je podvečer a noc, keď teplota vody klesne a lieň sa vydáva na obhliadku svojho revíru. Cez horúce letné poludnia sa naopak často stiahne hlbšie do tieňa vegetácie a odmieta akúkoľvek nástrahu, aj tú najlepšiu. Pri manipulácii treba počítať s tým sliznatým povrchom, podložka je tu skôr povinnosť než odporúčanie, pretože lieň bez svojej ochrannej vrstvy je oveľa zraniteľnejší voči infekciám než napríklad kapor. Vlhčené ruky, rýchle odfotenie, šetrné pustenie späť, to je minimum, ktoré si zaslúži.
Lieň nie je ryba na preteky, je to ryba na trpezlivosť a správny moment.
Lovné miery, doby ochrany aj denné limity sa menia a líšia podľa konkrétneho revíru, preto vždy nahliadnite do aktuálnej vyhlášky a miestneho rybárskeho poriadku SRZ skôr, než sa rozhodnete lieňa privlastniť. Vzhľadom na jeho pomalší rast a citlivosť na zásahy do populácie sa v mnohých vodách odporúča prístup chyť a pusť, hoci konkrétne pravidlá si treba overiť pre daný revír.
Zaujímavosť na záver
Ten povestný sliz, ktorý robí z lieňa nočnú moru pri vyväzovaní z háčika, má aj praktický význam, funguje ako prirodzená ochrana pred baktériami a parazitmi. Práve preto sa lieňu kedysi pripisovali takmer liečivé vlastnosti, ľudová tradícia dokonca hovorila, že iné ryby sa oň v chorobe otierajú. Vedecky podložené to nie je, ale ako obraz od vody sa to nedá nemať rád, ryba, ktorá lieči len tým, že existuje.