Predstav si rieku na Aljaške, kde je voda doslova červená od chrbtov rýb. Nie od krvi, ale od tisícok lososov, ktorí sa tlačia proti prúdu s jediným cieľom – dostať sa tam, kde sa sami narodili, a tam aj zomrieť. Znie to ako zlá metafora, ale je to presne to, čo robí Oncorhynchus nerka každý rok, a robí to už tisícročia. U nás ho na háčik nedáš, ale poznať ho oplatí – aspoň si uvedomíš, že náš kapor na blate má vlastne pokojný život.">
Výskyt a prostredie
Losos červený, po anglicky sockeye salmon, je rýdzo severopacifický druh. Jeho domovom je pás od Kalifornie cez Aljašku až po Kamčatku a Japonsko – teda oblasti, kde sa studené rieky a jazerá stretávajú s otvoreným oceánom. Na rozdiel od niektorých príbuzných druhov potrebuje na svoj životný cyklus jazerá: mladé ryby trávia rok až dva v sladkovodných jazerách, kým sa vydajú na cestu do mora. Práve táto väzba na jazerné sústavy robí z neho druh, ktorý sa dá loviť len tam, kde príroda ponúka presne tú kombináciu – rieka, jazero, oceán, v tomto poradí a spätne. V Európe sa s ním pri bežnom rybačení nestretneš, žije len v akváriách odborných staníc alebo v mrazenej podobe na pulte rybárstva.
Biológia a správanie
Meno „červený losos“ nie je náhoda ani marketing. Mimo neresu je táto ryba striebristá, takmer nenápadná, typický obyvateľ otvorenej vody. Len čo sa však vydá na neresovú cestu späť do rodnej rieky, prejde jednou z najdramatickejších premien v celej rybej ríši – telo mu sčervenie, hlava zezelenie a samce navyše vytvoria hrbatý chrbát a hákovitú čeľusť. Je to biologický poplašný signál aj zároveň spôsob, ako si samce medzi sebou vybojujú prístup k samiciam na neresiskách. Po odneresení losos červený hynie – jeho telo sa stáva potravou pre medvede, orly aj pre samotnú riečnu ekosystémovú sieť, ktorá bez tohto prílevu živín z oceánu chudobnie. Je to jeden z najkrajších príkladov toho, ako je jeden druh doslova motorom celého okolitého prostredia.
Losos, ktorý zomrie, aby nakŕmil rieku, medveďa aj budúcu generáciu vlastného druhu.
Lov
Na Slovensku sa s červeným lososom pri vode nestretneš, jeho lov je doménou Aljašky, Kanady a čiastočne aj Kamčatky. Miestne rybárske organizácie tam majú svoje vlastné pravidlá týkajúce sa lovných mier, období a limitov – tie sa menia podľa aktuálnych predpisov a stavu populácie, takže ak by si sa niekedy chystal na takú výpravu, over si vždy aktuálnu miestnu legislatívu, nie články z internetu. Loví sa prevažne muškárením alebo ľahkým spinningom s malými plavúcimi či potápavými strkami, keďže tento druh v riekach počas ťahu neprijíma potravu tak ochotne ako napríklad losos kráľovský. Zaujímavé je, že v morskej fáze je táto ryba naopak vyhľadávaným cieľom trollingu, kde reaguje na malé kovové prívesky imitujúce kôrovce, ktoré tvoria jeho hlavnú potravu.
Zaujímavosť na záver
Červený losos je jediný druh z rodu Oncorhynchus, ktorý dokáže dokončiť celý svoj životný cyklus aj bez toho, aby vôbec videl more – existujú takzvané kokanee populácie, uzavreté v jazerách natrvalo, ktoré sa nikdy nedostanú do oceánu, a napriek tomu prejdú rovnakou farebnou premenou a rovnako po nej zomrú. Príroda si teda niekedy dovolí skrátiť cestu, ale záver príbehu ostáva rovnaký – červená farba, neresisko, koniec. A práve v tejto neúprosnej pravidelnosti je krása, ktorú žiadny náš kaprový revír nikdy neponúkne.