Kým Dunaj pri Bratislave burácia ako diaľnica, jeho menší brat sa niekde za Šamorínom odpojí a začne žiť úplným vlastným životom. Malý Dunaj sa vinie krajinou v takom pomalom, meandrujúcom rytme, že miestami sa zdá, akoby sa rieka sama nevedela rozhodnúť, kam vlastne chce tiecť. Ramená, slepé ramená, staré korytá zarastené lekná a vŕbami padnutými do vody – to nie je rieka na rýchly úlovok medzi obedom a poradou. Je to rieka, ku ktorej treba prísť s časom v batohu, nie len s prútmi.
Rieka, ktorá sa nevie rozhodnúť
Malý Dunaj je hydrologicky zvláštne stvorenie. Prietok je nízky, spád mizivý, a tak sa voda potuluje krajinou pomedzi topole a jelšiny ako niekto, kto nikam neponáhľa. Práve preto tu vzniklo toľko ramien a slepých zákutí – niektoré sú prepojené s hlavným tokom len pri vyšších vodných stavoch, iné žijú vlastným, takmer jazerným životom. Pre rybára to znamená jedno: každé zákutie môže vyzerať úplne inak. Tam, kde je prúd, nájdete štrkové dná a čistejšiu vodu, v odstavených ramenách zase bahnité dno, riasy a pokojnú hladinu, pod ktorou sa v lete varí život ako v akváriu.
Táto pestrosť je dôvod, prečo sa na Malý Dunaj oplatí jazdiť opakovane a nie iba raz odškrtnúť. Miesto, ktoré bolo minulý rok plné rybiek, môže byť tento rok zanesené a naopak – rameno, ktorým ste minule iba prešli, môže skrývať kapra, ktorý si tam žije v pokoji už niekoľko sezón.
Kto tu žije a ako naň
Kaprová zložka je tu základ – Malý Dunaj patrí medzi vody, kde sa dá loviť klasicky na boilies aj metódovým košíkom, ale rovnako dobre funguje aj jednoduchý plavaný prút s kukuricou pri brehu porastenom trstinou. Popri kaprovi tu má svoje miesto amur, ktorý miluje práve tie zarastené zákutia s vodnými rastlinami – nie nadarmo sa mu hovorí kosec, dokáže spásť celý pás vegetácie za pár týždňov. V hlbších tôňach a pod podomletými brehmi číha sumec, a kto má rád trpezlivosť a nočné hodiny, ten si tu môže vyloviť aj slušný kúsok.
Dravce zastupuje šťuka, ktorá miluje práve tie pomalé, zarastené úseky – ideálne miesto na gumu alebo malý wobler prehadzovaný popri okraji leknových polí. Zubáč sa tu vyskytuje skôr v hlbších a prúdivejších partiách, ostrieže nájdete prakticky všade, kde je nejaká štruktúra – potopený strom, hrádza, koreň.
Kto chce na Malom Dunaji chytať veľké ryby, musí sa najprv naučiť chytať malé oči – čítať vodu, nie len hádzať návnadu.
Etika medzi vŕbami
Ramená Malého Dunaja sú citlivý ekosystém – plytšia, pomalšia voda sa v lete rýchlo zohrieva a kyslíka v nej nie je nazvyš. Ak lovíte v horúcich mesiacoch, ryba potrebuje čo najkratší boj a čo najšetrnejšiu manipuláciu. Podložka je samozrejmosť, rovnako ako dezinfekcia háčika pri väčších rybách so šupinovými poraneniami – v teplej, pomalej vode sa infekcie šíria rýchlejšie než v prúdivej rieke. Počas neresu, keď kapor aj šťuka hľadajú plytké zarastené zákutia práve v týchto ramenách, treba byť dvojnásobne opatrný, kam vlastne šliapete a kde nahadzujete.
Konkrétne miery, doby ochrany a limity sa na jednotlivých úsekoch Malého Dunaja líšia, revír od revíru – niektoré časti patria medzi kaprové vody s vlastným režimom, iné majú špecifické obmedzenia kvôli citlivým ramenám. Vždy si preto pred výpravou preverte aktuálny rybársky poriadok SRZ pre daný revír a platnú vyhlášku, nešpekulujte podľa toho, čo platilo vlani.
Zaujímavosťou Malého Dunaja je, že napriek malému prietoku dokáže po vydatných dažďoch alebo jarnom topení snehu poriadne stúpnuť a zaplaviť lužné lesy okolo seba – vtedy sa ryby rozlezú do zaplavených lúk a hľadajú potravu tam, kde by ste ich za normálnych okolností nikdy nečakali. Kto to zažije, pochopí, prečo miestni hovoria o tejto rieke skôr ako o živom organizme než o vodnom toku na mape.