Predstavte si, že vytiahnete z vody kapra a on vám povie, že v porovnaní s ním je pstruh dúhový iba plyšová hračka. Presne taký pocit má asi každý, kto prvýkrát uvidí mečiara veľkého naživo — pretože toto nie je ryba, ktorú si donesiete domov vo vedierku. Toto je ryba, ktorá by pokojne mohla mať vlastný rodný list a vodičák na loď.
Výskyt a prostredie
Mečiar veľký žije v teplých a mierne teplých vodách takmer všetkých svetových oceánov, od Atlantiku cez Stredozemné more až po Tichý a Indický oceán. Je to typický pelagický druh — teda ryba otvoreného mora, ktorá sa nedrží dna ani pobrežia, ale putuje vo veľkých hĺbkach, často stovky metrov pod hladinou, kam sa počas dňa sťahuje za korisťou a chladom. V noci sa naopak vynára bližšie k povrchu, keď sa za ním ťahajú kalamáre a menšie ryby, ktoré loví. Do slovenských vôd sa, samozrejme, nikdy nedostane — žiadna rieka ani priehrada u nás mečiara nehostí, takže ak niekto tvrdí, že ho zaťal na Zemplínskej šírave, buď žartuje, alebo mal veľmi dlhú noc.
Biológia a správanie
Meno dostal celkom logicky — horná čeľusť sa mu predlžuje do plochého, mečovitého výbežku, ktorým si prerába cestu vodou a pravdepodobne aj omračuje korisť pri rýchlych výpadoch. Je to jeden z najrýchlejších plavcov v mori, dokáže dosahovať vysoké rýchlosti pri krátkych šprintoch, keď naháňa kŕdle rýb. Dorastá do impozantných rozmerov, bežne cez dva metre dĺžky, a patrí medzi ryby s najväčším telesným objemom spomedzi všetkých kostnatých rýb v oceáne. Zaujímavosťou je, že dospelé mečiare strácajú zuby aj šupiny — v mladosti ich majú, no s vekom oboje postupne miznú, čo je medzi rybami dosť neobvyklá cesta k dospelosti.
Ryba, ktorá si namiesto rybích šupín vyberie štýl a namiesto zubov švihák.
Lov
Lov mečiara veľkého patrí medzi disciplíny veľkého morského rybolovu — tzv. big game fishing — a odohráva sa výhradne na otvorenom mori, spravidla v noci, keď sa ryba vynára bližšie k hladine. Používajú sa silné morské súpravy, elektrické alebo mechanické navijaky a špeciálne návnady, pretože boj s takouto rybou môže trvať aj hodiny a vyžaduje fyzickú kondíciu skôr blízku vzpieraniu než bežnému prívlačovému rybolovu, na aký sme zvyknutí pri našich kaprárskych alebo prívlačových výpravách. Keďže ide o druh, ktorý sa v žiadnej podobe nevyskytuje v slovenských vodách, nevzťahujú sa naň žiadne ustanovenia rybárskeho poriadku SRZ ani vyhlášky o rybárstve — tie platia pre naše rieky, potoky a nádrže. Kto sa chce s mečiarom stretnúť, musí sa vybrať na organizovaný morský výjazd v zahraničí, kde platia miestne kvóty a predpisy krajiny, v ktorej sa lov koná, a tie je vždy potrebné si overiť priamo na mieste.
Napriek geografickej vzdialenosti stojí za to vedieť, ako táto ryba funguje — pretože technika lovu veľkých pelagických druhov, práca s návnadou v rôznych hĺbkach vodného stĺpca a trpezlivosť pri čakaní na záber, to všetko sú princípy, ktoré si skúsený rybár môže preniesť aj do lovu našich väčších dravcov, čo sa dá vysvetliť na sumcovi či šťuke pri väčšej nádrži.
Nakoniec je mečiar veľký hlavne pripomienkou toho, aká rozmanitá je ryba ako životná forma — od malého potočného pstruha až po tento oceánsky torpédo s mečom na nose. A možno práve preto sa oplatí občas zdvihnúť hlavu od dunajského brehu a pozrieť sa na mapu sveta, len aby sme si uvedomili, koľko rôznych príbehov sa odohráva pod hladinou, o ktorej vieme prekvapivo málo.