Niekde v priebehu posledných desiatich rokov sa kancelárie tíško rozdelili na dva tábory. Jedni sedia ako doteraz, druhí si hrdo kúpili stôl, ktorý sa dá vytočiť do výšky, a teraz stoja nad monitorom s výrazom človeka, ktorý práve zachránil svoje zdravie. Lenže keď sa pozriete na to, čo o sedení a státí naozaj vieme, obraz je menej upratanejší, ako by sa chcelo predajcom stoly. Státie nie je zlé. Len nie je ten zázrak, za ktorý sa vydáva.
Čo sedenie skutočne robí telu
Výskumy opakovane spájajú dlhé súvislé sedenie s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky druhého typu a predčasnej úmrtnosti. Dôležité slovo je tu "spájajú" — ide o pozorovacie štúdie, ktoré ukazujú súvislosť, nie priamy dôkaz príčiny. Ľudia, ktorí sedia desať hodín denne, sa od tých, čo sedia tri, líšia aj v mnohom inom: v pohybe cez deň, v spánku, možno aj v type práce a životného štýlu. Napriek tomu sa vedecká zhoda posunula k jasnému záveru — dlhé nepretržité sedenie telu neprospieva, a to nezávisí len od toho, koľko športujete večer po práci. Aj pravidelný bežec, ktorý zvyšok dňa presedí bez pohnutia, nesie časť rizika spojeného so sedavým spôsobom života. Svaly v nohách sa pri sedení prakticky vypnú, spomalí sa metabolizmus cukrov a tukov, prekrvenie končatín klesne. Telo je stavané na pohyb v malých dávkach počas celého dňa, nie na osemhodinový blok nehybnosti prerušený jednou hodinou v posilňovni.
Prečo státie nie je náhrada
Stoly na státie sa predávali s prísľubom, že vyriešia presne tento problém. Realita je striedmejšia. Státie síce mierne zvyšuje energetický výdaj a aktivuje viac svalov ako sedenie, ale rozdiel je malý — rádovo v desiatkach kalórií za hodinu, nie v zázračnom spálení. A čo je dôležitejšie: nehybné státie má svoje vlastné riziká. Dlhé státie na jednom mieste zaťažuje kĺby, chrbticu a žily v nohách, môže prispievať k opuchom či kŕčovým žilám. Inými slovami, vymenili ste jeden druh nehybnosti za druhý. Telo nepotrebuje polohu, potrebuje zmenu polohy. Kľúčové slovo nie je "stáť" ani "sedieť", ale "hýbať sa" — pravidelne, v krátkych dávkach, počas celého dňa.
Najzdravšia poloha je tá nasledujúca.
Čo s tým reálne urobiť tento týždeň
Väčšina štúdií sa zhoduje na jednom praktickom odporúčaní: prerušovať sedenie krátkym pohybom každých tridsať až šesťdesiat minút. Nemusí to byť beh po schodoch — stačí vstať, prejsť sa po miestnosti, urobiť pár drepov, natiahnuť sa. Tri minúty chôdze každú hodinu dokážu merateľne zlepšiť hladinu cukru v krvi po jedle, a to je rozdiel, ktorý sa dá cítiť aj merať, nie len tušiť. Ak máte stôl na státie, striedajte polohy — pokojne po pol hodine, nie celý deň v jednej. Nastavte si pripomienku v telefóne, ak vám to pomôže, lebo spoľahnúť sa na vlastnú vôľu uprostred pracovného náporu je väčšinou zbožné želanie. A ak celý deň sedíte a večer si zabehnete, nie je to zbytočné — len to nerieši tých sedem hodín, ktoré medzi tým telo strávilo v jednej polohe. Jedno bez druhého jednoducho nestačí.
Ľudia s chronickými problémami s chrbtom, kĺbmi či obehovým systémom by mali úpravu režimu sedenia a pohybu prebrať s lekárom alebo fyzioterapeutom — to, čo funguje priemeru, nemusí sedieť konkrétnemu telu s konkrétnou históriou. Ale pre väčšinu z nás platí jednoduchšie pravidlo, než hovorí marketing stolov na státie: nejde o to, v akej polohe sme, ale o to, ako často ju meníme.