Na Malorke sa v sezóne stojí rad aj na zmrzlinu. Na Menorke sa v ten istý júlový podvečer dá nájsť pláž, na ktorej ste sami s vetrom a pár kozími stopami v piesku. Obe patria do súostrovia Baleáry, obe ležia v tom istom kúsku Stredozemného mora, a predsa je medzi nimi priepasť väčšia, než by naznačovala vzdialenosť necelých sto kilometrov. Menorca je ostrov, kam Malorka chodí oddychovať od seba samej.
Ostrov, ktorý si chráni vlastné ticho
Menorca je od roku 1993 zapísaná ako biosférická rezervácia UNESCO, čo nie je len peknný titul do brožúry. V praxi to znamená prísnejšiu reguláciu výstavby, žiadne vysoké hotelové veže na pobreží a veľké úseky pobrežia ponechané prírode. Výsledkom je ostrov, kde sa aj v hlavnej sezóne dá nájsť pláž bez dáždnikov v rade vedľa seba. Najznámejšie sú piesočnaté zátoky na juhu, s tyrkysovou vodou, ktorá pôsobí skôr karibsky než stredomorsky, no rovnako pôsobivé sú aj skalnaté cales na severe, kam sa treba prejsť peši alebo doplaziť po prašnej ceste terénnym autom.
Hlavné mesto Maó (Mahón) leží na východe ostrova pri jednom z najväčších prírodných prístavov v Stredomorí. Prechádzka popri prístave, s pohľadom na anglické kolonialné domy s bielymi okenicami, pripomína, že ostrov bol dlho pod britskou správou — a stopy zostali aj v miestnej architektúre, aj v obľube džinu, ktorý sa tu dodnes destiluje. Druhé veľké mesto, Ciutadella na západe, má naopak výrazne španielsky, takmer andalúzsky charakter, s úzkymi uličkami starého mesta a katedrálou v gotickom štýle.
Čo si nenechať ujsť
Vnútrozemie ostrova skrýva prehistorické nálezisko, ktoré sa u nás takmer nespomína — talayotickú kultúru s kamennými stĺpmi zvanými taula, staršiu než Stonehenge. Niekoľko takýchto lokalít je voľne prístupných a nevyžadujú organizovanú prehliadku, stačí mapa a auto. Práve auto je na Menorci prakticky nutnosť: verejná doprava síce prepája väčšie obce, no k odľahlejším plážam sa bez vlastného kolesa nedostanete.
Menorca nie je o tom, čo sa dá odfotiť, ale o tom, čo sa dá počuť — vietor, cikády a nič viac.
Pobrežná trasa Camí de Cavalls, pôvodne strážna cesta lemujúca celý ostrov, dnes slúži ako turistický chodník rozdelený na etapy rôznej náročnosti. Dá sa prejsť po častiach, pešo alebo na bicykli, a ponúka pohľady na pobrežie, aké z cesty autom jednoducho nevidno. Pre kúpanie sú najobľúbenejšie mesiace jún a september, keď je more už alebo ešte teplé, no ostrov nie je preplnený ako v júli a auguste.
Praktické veci, na ktoré netreba zabudnúť
Priamy let zo Slovenska na Menorcu bežne nelieta, počítajte s prestupom cez Madrid, Barcelonu alebo niektoré nemecké letisko — vyplatí sa sledovať ponuky nízkonákladových spoločností smerujúcich na letisko Menorca-Mahón. Cenová úroveň ostrova je celkovo nižšia než na Malorke či v Barcelone, no vyššia než napríklad v Grécku — reštaurácie pri pobreží bývajú drahšie než tie vo vnútrozemí obcí. Aktuálne informácie o vízach a bezpečnostnej situácii, hoci pri členskej krajine EÚ ide skôr o formalitu, odporúčam vždy overiť na webe Ministerstva zahraničných vecí SR pred odletom.
Ubytovanie sa oplatí riešiť skôr mimo veľkých rezortov na juhu — malé penzióny a finky vo vnútrozemí či v okolí Ciutadelly ponúkajú autentickejší zážitok a často aj lepší pomer cena – pokoj. Na desať dní dovolenky odporúčam rozdeliť si pobyt medzi východnú a západnú časť ostrova, pretože presuny naprieč Menorcou trvajú síce necelú hodinu, no rozdiel v atmosfére medzi anglickým Maó a španielskou Ciutadellou stojí za to zažiť oba.
Malorka bude vždy hlučnejšia, dostupnejšia a lacnejšia na let. Menorca si za svoje ticho pýta trochu viac plánovania. Ale presne to ticho je dôvod, prečo sa tam vracajú tí, čo Malorku už majú za sebou.