Pred pár rokmi som mal fázu, keď som burinu bral ako osobnú urážku. Kľačal som v hriadkach s vidličkou, vyťahoval korienok po korienku, akoby som robil archeologický výskum. Trvalo mi to celé sobotné popoludnie na jednu záhonovú líniu paradajok. O tri týždne to vyzeralo presne tak isto. Vtedy mi sused, ktorý má záhradu už štyridsať rokov a ruky ako z koreňa duba, povedal jednu vetu: kúp si poriadnu motyku a chodievaj s ňou von, keď svieti slnko. Vtedy som si myslel, že si zo mňa robí srandu. Nerobil.
Prečo plytko a nie do hĺbky
Najväčšia chyba, ktorú väčšina začiatočníkov robí, je presvedčenie, že burinu treba vykoreniť. Nie treba. Stačí ju odseknúť tesne pod povrchom, kde má takzvaný koreňový krčok — miesto, odkiaľ rastlina čerpá silu na regeneráciu. Keď motyku zaboríte hlbšie, len prekypríte pôdu a vytiahnete na povrch nové semená burín, ktoré tam driemali roky. Zákon burinovej banky je nemilosrdný: v jednom grame pôdy môže byť aj niekoľko desiatok klíčivých semien, ktoré len čakajú na svetlo. Čím hlbšie kopete, tým viac ich prebudíte. Plytký rez, pár centimetrov pod povrchom, je presne toľko, koľko rastlina potrebuje na to, aby uschla a už sa nevrátila.
Na to netreba drahé náradie z reklamy so slovenským titulkom "revolučný nástroj". Stačí klasická motyka s ostrou hranou, prípadne takzvaná strihacia motyka, ktorá sa pohybuje po povrchu tlačným aj ťažným pohybom, takže plejete aj cestou tam, aj cestou späť. Ja používam obyčajnú kovanú motyku po otcovi, ktorú si raz za rok prebrúsim pilníkom. Tupá motyka burinu skôr pomliaždi ako odsekne, a pomliaždená burina sa v suchu nezľakne, len sa nakloní a o týždeň stojí rovno ako predtým.
Prečo práve suchý deň
Tu je ten trik, ktorý mi sused vlastne povedal a ktorý väčšina návodov na internete obchádza. Odseknutá burina v mokrej pôde má šancu znovu zakoreniť, najmä pri daždivom počasí, ktoré máme bežne v máji a júni na väčšine Slovenska okrem najsuchších oblastí južného Slovenska. Keď plejete po daždi, akoby ste burinu len presádzali. Naopak, v suchý slnečný deň, ideálne popoludní, keď je pôda na povrchu už poriadne vysušená, odseknutá rastlinka do hodiny zvädne a do večera je z nej senko. Netreba ju ani zbierať, môže ostať ležať ako mulč.
Najlepšie okno je práve teraz, od polovice mája do konca júna, keď burina najviac rastie, no ešte nestihla vysemeniť. Pri paradajkách, papriku a uhorkách plejem plytko raz za desať dní, vždy okolo obeda, keď je slnko najvyššie a pôda medzi riadkami je sucho na dotyk. Vo vyšších polohách, nad päťsto metrov, kde je pôda vlhkejšia dlhšie do dňa, sa oplatí počkať do skorého popoludnia.
Motyka nie je náradie na trestanie burín, je to náradie na to, aby ste nemuseli trestať seba na kolenách.
Kde sa to oplatí a kde nie
Plytké plenie motykou funguje výborne pri jednoročných burinách ako mrlík, ambrózia či ježatka, ktoré nemajú hlboký zásobný koreň. Pri pýre plazivom alebo pri smlzi sa motyka len smeje, tie treba riešiť inak, buď opakovaným vyčerpávaním rastliny, alebo mulčovaním, ktoré im zoberie svetlo. Rovnako pri trvalých záhonoch v sade, kde má motyka málo priestoru medzi kmeňmi stromov, sa viac oplatí zelené hnojenie alebo mulč zo slamy, ktorý burinu jednoducho udusí skôr, než vyklíči.
Na balkóne alebo v malom vyvýšenom záhone motyka samozrejme zmysel nemá, tam stačí prstami a pravidelnosťou. Ale kto má čo i len desať metrov štvorcových hriadky, ten by mal mať motyku poruke rovnako ako záhradné nožnice. Ja svoju nechávam opretú o plot pri vchode do záhrady, presne tam, kadiaľ chodím každý druhý deň skontrolovať, či paradajky nepotrebujú zaštipovať. Cestou tam, cestou späť, pár rezov motykou. Za pol hodinu týždenne mám záhon čistejší, než mal môj sused pri celom sobotnom kľačaní.