Sused ma pred pár rokmi obišiel s výrazom niekde medzi ľútosťou a pobavením, keď som k plotu vysadil dve kiwi. „To ti tu do jari zmrzne,“ povedal a išiel si po pivo. Dnes tie isté rastliny každý september prehýbajú pod kilami plodov veľkosti slivky a sused si odo mňa každú jeseň pýta priesady. Kiwi na Slovensku nie je exotický experiment pre nadšencov s fóliovníkom vykurovaným ako sauna. Je to ovocie, ktoré tu, pri správnom výbere odrody, rastie lepšie ako mnohé broskyne.
Treba si hneď na začiatku vyjasniť jednu vec, lebo práve tu ľudia najčastejšie narazia. Kiwi, ktoré poznáme z obchodu, chlpaté a veľké ako vajce, patrí k druhu Actinidia deliciosa. Ten u nás vonku neprežije ani teplú zimu okolo Komárna, nieto ešte na Kysuciach. To, o čom sa tu bavíme, je Actinidia arguta, minikiwi, a jeho príbuzná Actinidia kolomikta. Plody sú menšie, hladké, bez chlpatej šupky, dajú sa jesť aj s ňou, a chuťou sú intenzívnejšie a sladšie ako tie dovezené z Nového Zélandu. A hlavne, znesú mráz do mínus dvadsaťpäť, niektoré zdroje uvádzajú aj hlbšie, kolomikta vraj prežije aj mínus tridsaťpäť, čo som síce sám netestoval a ani netúžim.
Ktoré odrody fungujú a ktoré ma sklamali
Zo skúsenosti odporúčam odrodu Weiki, ktorá je v Čechách aj u nás overená desiatky rokov a znáša neskoré jarné mrazy lepšie než väčšina konkurencie. Kvitne totiž o niečo neskôr, takže unikne tým zradným aprílovým nociam, ktoré vedia za jednu noc zničiť celú úrodu. Ďalej sa mi osvedčila Issai, samosprašná odroda, ktorá je ideálna na balkón alebo malú záhradu, kde nemáte miesto na pár rastlín naraz. Naopak, s odrodou Ken's Red mám zmiešané skúsenosti. Plody sú nádherné, s červenkastým nádychom, chuťovo vynikajúce, ale rastlina je citlivejšia na neskoré mrazy a v mojej záhrade v podhorí mi dva roky po sebe vymrzli kvetné puky. Dnes ju odporúčam len do nižších polôh, do štyristo metrov nadmorskej výšky, tam kde jarné mrazy neriešia až do polovice mája.
Dôležitá vec, ktorú predajcovia radi zamlčia: väčšina odrôd arguty je dvojdomá. Potrebujete samčeka aj samičku, inak sa dočkáte kvetov, no žiadnych plodov. Na jedného samčeka pokojne naviažete šesť až osem samičích rastlín, samček len opeľuje, plody nenesie. Ak nemáte miesto na takú plantáž, siahnite po samosprašnej Issai alebo po odrode Jenny, ktorá tiež zvládne plodiť sama, hoci úroda je o niečo skromnejšia.
Kiwi arguta netreba rozmaznávať, treba mu dať oporu a trpezlivosť. Prvé plody prídu na tretí až piaty rok, a to je presne ten moment, keď väčšina záhradkárov už rastlinu odpísala ako neúspešný pokus.
Výsadba, opora a to, čo som pokazil ja
Kiwi arguta je liana, nie krík, a to je informácia, ktorú som pred rokmi ignoroval a zaplatil som zaň zamotanou džungľou, ktorá mi zničila susedov plot. Rastlina potrebuje pevnú konštrukciu, najlepšie pergolu alebo aspoň dvojmetrové stĺpy s napnutým drôtom, podobne ako pri viniči. Sadí sa na jar, koncom apríla, keď už pominie riziko silných mrazov, do slnečného, no pred vetrom chráneného miesta. Kiwi nemá rado prievan a čerstvo vysadené priesady vedia od studeného severáka poriadne trpieť.
Pôda má byť priepustná, mierne kyslá, s dostatkom kompostu. Na ťažkých ílovitých pôdach koreňový bal hnije a rastlina vám zomrie skôr, než stihnete ochutnať prvý plod, presne to sa mi stalo s prvým pokusom na Orave, kde som podcenil odvodnenie. Počas prvých dvoch rokov treba rastlinu pravidelne zavlažovať, najmä v suchých letách, aké teraz zažívame čoraz častejšie. Plytký koreňový systém arguty neznáša dlhé obdobia sucha, mulčovanie kôrou alebo slamou tu pomôže viac než akýkoľvek hnojivo z regálu.
Zaštipovanie a čo čakať v nadmorskej výške
V prvom roku sa rastlina len vyväzuje na oporu, zaštipovanie prichádza na rad až druhý rok, keď treba usmerniť rast bočných výhonkov, na ktorých sa neskôr tvoria plody. Rez robte na jar pred pučaním a potom ešte raz v lete, keď výhonky prerastú oporu a začnú sa zbytočne rozvetvovať do priestoru, kde vám prekážajú.
Do päťsto metrov nadmorskej výšky funguje kiwi arguta bez väčších komplikácií, s výnimkou tých citlivejších odrôd ako Ken's Red. Vyššie, na Orave, Kysuciach či v podtatranskej kotline, treba počítať s neskorším kvitnutím a o niečo nižšou úrodou, no vymrznutie celej rastliny som pri Weiki nezažil ani po zime, keď teplomer padol pod dvadsať pod nulou. Práve tá odolnosť je dôvod, prečo dnes kiwi na slovenskej záhrade nepovažujem za rozmar, ale za jednu z najspoľahlivejších investícií do budúcnosti, ktorú si záhradkár môže dopriať. Sused so svojím pivom to už dávno pochopil, len mu to nepoviem nahlas.