Šport na filmovom plátne je vlastne podvod – a to najkrajší, aký kino ponúka. Skutočný zápas trvá tri minúty a väčšinu času sa v ňom nič nedeje, ale film vám tie tri minúty predĺži na desať a vloží do nich hudbu, strih a herca, ktorý sa tvári, že mu ide o život. Funguje to, aj keď o šport vôbec nejde. Ide o to, čo sa deje pred gongom – o pot, strach, poníženie a tú jednu chvíľu, keď sa človek rozhodne nezastaviť.
Rocky a tréningová montáž, ktorá sa stala žánrom
Rocky z roku 1976 je film, ktorý väčšina ľudí pozná skôr z citátov a hudobného motívu než z toho, že by ho videli celý – a to je škoda, pretože Sylvester Stallone tu hrá boxera, ktorý nechce vyhrať, len chce vydržať do konca. Práve v tom je sila filmu: nejde o víťazstvo, ale o to, že sa niekto postaví na štart, hoci vie, že prehrá. Scéna behu po schodoch pred filadelfským múzeom sa stala takou ikonou, že ju dnes napodobňujú turisti aj bez toho, aby film videli. Stallone film aj napísal, a je vidno, že vedel presne, čo chce – žiadnu veľkú filozofiu, len jedného chlapa a jeho poslednú šancu.
Ak Rocky ukázal, že boxerský film môže byť pohodový, Zúrivý býk od Martina Scorseseho z roku 1980 dokázal presný opak. Robert De Niro v ňom hrá boxera Jakea LaMottu a za tú rolu si doslova pribral, aby zvládol scény, kde jeho postava fyzicky upadá. Film je natočený čiernobielo, čo mu dáva chladnú, takmer dokumentárnu tvrdosť – žiadna romantika ringu, len násilie, ktoré si človek nosí aj domov. Toto nie je film o víťazstve, toto je film o tom, čo sa stane, keď človek nevie prestať bojovať ani mimo ringu.
"Boxovanie je jediný sport, kde môžete byť zabitý a všetci povedia, že to bola vaša chyba."
Keď šport prestane byť o víťazstve
Million Dollar Baby z roku 2004, ktorý režíroval a v ňom aj hral Clint Eastwood, je film, pri ktorom väčšina divákov čaká romantickú športovú rozprávku o boxerke z chudobných pomerov – a dostane niečo úplne iné. Hilary Swank tu podala výkon, za ktorý získala Oscara, a Eastwood dokázal, že vie natočiť boxerský film bez jedinej efektnej montáže, len s trpezlivou kamerou a hercami, ktorí nepotrebujú kričať. Bez toho, aby som prezradil, kam sa dej stočí, môžem povedať jedno: toto nie je film pre tých, ktorí chcú z kina odchádzať s dobrým pocitom.
Podobne nečakane funguje aj Warrior z roku 2011, kde sa Tom Hardy a Joel Edgerton stretávajú ako bratia v klietke MMA turnaja. Film sa síce tvári ako klasický príbeh o veľkom finále, ale jeho skutočná sila je v tom, čo sa odohráva mimo klietky – v rozbitej rodine, v otcovi, ktorého hrá Nick Nolte, a v tichu medzi replikami. Málokedy vidíte bojový film, kde vás viac zaujíma, čo si tí dvaja povedia po zápase, než to, kto vyhral.
Nie každý športový film potrebuje spotené tričko
Chariots of Fire, u nás známy ako Ohnivé vozy, z roku 1981 dokazuje, že športový film môže byť aj elegantný a takmer meditatívny. Príbeh dvoch britských bežcov na olympiáde v Paríži je pomalý, plný ticha a hudby Vangelisa, ktorá sa stala takou slávnou, že ju dnes poznajú aj ľudia, ktorí film nikdy nevideli. Je to film o viere, hrdosti a o tom, čo pre človeka znamená bežať – nie o tom, kto dobehne prvý.
A na druhej strane žánru stojí Moneyball z roku 2011 s Bradom Pittom, ktorý dokazuje, že o športe sa dá nakrútiť napínavý film aj bez jedinej väčšej akčnej scény na hracej ploche. Príbeh o tom, ako manažér baseballového klubu Oakland Athletics prehodnotil spôsob výberu hráčov pomocou štatistík, je v podstate film o číslach a rozhodnutiach v kancelárii – a napriek tomu vás udrží v napätí ako dobrý thriller. Dôkaz, že správne napísaný scenár a presné herectvo zvládnu aj tému, ktorá na papieri vyzerá suchá ako účtovná uzávierka.
Spoločné pre všetky tieto filmy je jedno: ani jeden z nich v skutočnosti nie je o výsledku zápasu. Sú o ľuďoch, ktorí sa rozhodli ísť do niečoho, čo ich môže zničiť, a o tom, čo z nich zostane, keď gong odznie posledný raz. A práve preto sa dajú pozerať aj vtedy, keď vám je futbal alebo box úplne cudzí – pretože skutočný súper vždy stojí niekde v hlave hrdinu, nie v druhom rohu ringu.