Sused z druhého poschodia má rituál. Každý večer o desiatej vypne telefón, vytiahne z nočného stolíka nabíjačku značky, o ktorej nikto nikdy nepočul, a nabíja presne do rána. Verí, že tak batériu "trénuje". Verí tomu už roky. A každý rok si kupuje nový telefón, pretože ten starý "prestáva držať". Nikoho nenapadne, že možno robí presný opak toho, čo by mal.
Batérie v telefónoch sú lítium-iónové a lítium-iónové články nemajú rady extrémy. Nemajú rady, keď ich vybijete na nulu, a nemajú rady, keď ich držíte na sto percentách hodiny v kuse. Najviac im chutí stred – niečo medzi dvadsiatimi a osemdesiatimi percentami. To je ich komfortná zóna, ich gauč s dekou, nie výlet na Kilimandžáro. Problém je, že nikto nechce chodiť po meste s telefónom na sedemdesiat percent, keď displej hlási plné čísla ako výhru v lotérii.
Mýtus, ktorý žije od čias Nokie 3310
Legenda o "úplnom vybití pred nabitím" pochádza z ery nikel-kadmiových batérií, ktoré mali takzvaný pamäťový efekt. Dnešné lítiové články ho nemajú. Keď telefón necháte klesnúť na jedno percento a potom ho necháte hodiny nabíjať do sto, robíte mu presne to, čo by ste nerobili kolenám – preťažujete ho v oboch extrémoch. Výrobcovia to vedia, a preto Apple aj Google potichu zaviedli funkcie ako "optimalizované nabíjanie", ktoré telefón drží pod stopercentnou hranicou, kým to nie je nutné. Nie je to marketingový trik. Je to priznanie, že chémia batérie sa dá obalamutiť len do určitej miery.
Rovnako pretrváva strach z nabíjania cez noc. Realita je nudnejšia, ako by si ktokoľvek prial: moderné telefóny prestanú naberať energiu, keď dosiahnu sto percent, a čakajú. Problém nie je v tom, že by sa preťažovali – problém je, že celú noc zostávajú na plnom nabití, čo je presne ten extrém, ktorý batéria nemá rada. Nie je to nebezpečné. Je to len pomalé opotrebovanie, o ktorom si nikto nič nevšimne, kým o dva roky telefón nezačne umierať okolo obeda.
Powerbanka nie je záchranca, je pôžička
Tu prichádza obľúbený kus mytológie – presvedčenie, že powerbanka je nejaký neutrálny medzičlánok, ktorý telefónu neublíži, pretože "to je len taká väčšia baterka". Powerbanka je battery-to-battery transfer a každý takýto prenos má stratu energie aj tepla. Lacná powerbanka bez ochranných obvodov môže telefón nabíjať nerovnomerne, prehrievať ho, alebo dokonca poškodiť port. Drahá vec to nie je preto, že by výrobcovia chceli vytrhnúť z ľudí peniaze navyše – je to preto, že správna regulácia napätia niečo stojí.
Batéria nie je nádrž, ktorú plníte a vyprázdňujete. Je to chemický systém, ktorý si pamätá každý extrém, ktorým ste ho prehnali.
Rýchlonabíjanie je ďalšia kapitola strachu bez dôvodu, aj keď tu je aspoň zrnko pravdy. Vysoký výkon generuje viac tepla a teplo je skutočný nepriateľ lítiových článkov – väčší ako rýchlosť samotná. Moderné telefóny majú čipy, ktoré teplotu riadia a spomalia nabíjanie, keď treba. Reálne riziko nie je v tom, že raz za čas použijete rýchlu nabíjačku v aute na horúcom slnku. Riziko je v opakovanom, dennom vystavovaní telefónu teplu – nabíjanie pod vankúšom, v aute na palubovke v lete, v ruksaku vedľa laptopu, ktorý hučí.
Čo sa naozaj oplatí robiť
Namiesto rituálov a povier pomáha jedna jednoduchá vec – nedávať batérii príležitosť trpieť extrémami príliš často. Nemusíte sa stresovať z každého nabitia na sto percent, život je krátky a niekedy potrebujete plnú kapacitu na cestu na letisko. Ale ak telefón väčšinu dní žije medzi dvadsiatimi a deväťdesiatimi percentami, mimo horúčavy a mimo nočných maratónov na nabíjačke, batéria vydrží dlhšie, než sused z druhého poschodia čaká.
On si aj tak kúpi nový telefón o rok. Niektoré rituály sa nedajú zrušiť argumentom – iba novou krabičkou pod stromčekom.