Stál som vlani na chate kolegu, ktorý si práve rozbalil termovízny zameriavač za sumu, za akú by si kúpil slušne jazdenú Octaviu. Otočil ho v rukách, pozrel na mňa a povedal: „Tak a teraz mi povedz, kedy to smiem vlastne použiť, aby som neprišiel o zbrojný preukaz.“ Nevedel som mu odpovedať hneď. A to je presne ten problém — technika ide rýchlejšie než zákon, ktorý ju má regulovať, a poľovník medzi tým stojí s prstom na spúšti a otázkou v hlave.
Nočné videnie a termovízia sa za posledné roky stali bežnou súčasťou výbavy, no ich právne postavenie zostáva pre mnohých hmlisté. Slovenská legislatíva rozlišuje medzi vlastníctvom takéhoto zariadenia a jeho použitím pri love. Kúpiť si termovízny alebo nočný zameriavač si dnes môže takmer každý — problém nastáva až vo chvíli, keď ho namontujete na zbraň a vyrazíte na postriežku, teda čakanú na zver z pevného stanovišťa.
Čo hovorí zákon o zbraniach a strelive
Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive vo všeobecnosti zakazuje používanie zameriavacích zariadení s elektronickým zväčšovaním obrazu alebo prevrátením obrazu za tmy, teda nočných a termovíznych zameriavačov, na love zveri. Výnimky existujú, no sú úzko vymedzené a viazané na konkrétne povolenie, nie na všeobecné oprávnenie poľovníka loviť. Typickým príkladom je boj s africkým morom ošípaných, kde regionálne veterinárne a potravinové správy v spolupráci s okresnými úradmi v minulosti vydávali mimoriadne povolenia na redukciu diviačej zveri aj s použitím termovízie v noci — ale vždy ako časovo a lokálne obmedzenú výnimku, nie ako trvalý stav.
Bez takéhoto konkrétneho povolenia je použitie termovízneho alebo nočného zameriavača na zbrani počas lovu priestupkom, v horšom prípade aj trestným činom pytliactva, ak ide o neoprávnený lov chráneného alebo raticovej zveri mimo dobu lovu. Vlastniť termovíziu ako pozorovací prístroj — teda ako monokulár či binokulár bez montáže na zbraň — je legálne bez obmedzení. Rozdiel medzi „pozerám sa“ a „mierim“ je tu právne aj eticky zásadný.
Termovízia ti ukáže zver, ktorú by si okom nikdy nenašiel. Presne preto musí byť jej použitie pri streľbe pod prísnejšou kontrolou než ďalekohľad.
Prečo je zákaz taký prísny
Niekomu sa zákaz zdá zbytočne tvrdý, veď termovízia predsa pomáha odlíšiť diviačiu bachyňu od jej mláďat aj v úplnej tme, čo je z hľadiska etiky lovu skôr prínos. Lenže zákonodarca tu rieši aj iný problém — kontrolu. Nočný lov s modernou optikou je prakticky nekontrolovateľný v teréne, ťažko sa dokazuje, či išlo o povolenú redukciu alebo o pytliactvo. A keďže hranica medzi legálnym a nelegálnym výkonom práva poľovníctva stojí a padá práve na kontrolovateľnosti, zákon radšej reguluje prísnejšie, než aby otváral priestor na výklady.
Druhý dôvod je bezpečnostný. Streľba v noci, aj s najlepšou optikou, nesie riziká, ktoré sa cez deň jednoducho neriešia — horší odhad vzdialenosti, obmedzené videnie pozadia strely, teda toho, čo je za zverou. Poľovnícka etika hovorí jasne: strieľaš len vtedy, keď si absolútne istý, čo je za cieľom. V noci, aj s termovíziou, je táto istota vždy nižšia než za denného svetla.
Čo teda smie poľovník reálne robiť
Termovízny alebo nočný monokulár na vyhľadávanie zveri, na posliedku, teda pochôdzku revírom pri sledovaní stôp a pohybu zveri, alebo na dohľadávku postrelenej zveri, kde farbiar spolu s vodičom hľadá farbu, teda krv postrelenej zveri, po zotmení — to všetko je bežná a legálna prax. Zariadenie sa tu nepoužíva na mierenie a streľbu, ale na pozorovanie a orientáciu. Rozdiel je v montáži na zbraň a v úmysle strieľať.
Ak chce poľovné združenie riešiť konkrétny problém, napríklad premnoženú diviačiu zver ničiacu úrodu alebo šíriacu nákazu, cesta vedie cez štátnu správu, nie cez tichý nákup zameriavača na internete. Povolenie sa žiada, zdôvodňuje a je časovo ohraničené. Kto si myslí, že si moderná technika sama osebe kúpi právo strieľať v tme, si len zbytočne pripravuje cestu k výradu vlastného zbrojného preukazu.