Pred rokmi som strávil tri hodiny na posede v novembrovom mraze s pocitom, že mi niekto pomaly odrezáva prsty na nohách pílkou na drevo. Srnec neprišiel, farbiar zostal doma, ale ponaučenie prišlo aj tak — v topánkach za štyristo korún, kúpených kdesi vo výpredaji, sa do lesa jednoducho nechodí. Poľovník si vie odpustiť lacnejší ďalekohľad. Nevie si odpustiť lacnú obuv.
Znie to ako fráza z reklamného letáku, ale je to fyziológia, nie marketing. Noha v teréne robí prácu, o ktorej väčšina ľudí za stolom netuší — nesie váhu, drží rovnováhu na svahu pokrytom mokrým lístím, absorbuje nárazy pri zoskoku z medze, a to všetko hodiny bez prestávky. Keď zlyhá, zlyhá všetko ostatné. Skrytá posliedka sa zmení na krívajúci návrat, postriežka na súboj s podchladením namiesto sústredenia na zver.
Vysoká, nízka, alebo niečo medzi
Otázka, či nosiť vysokú alebo nízku obuv, rozdeľuje poľovnícke chaty spoľahlivejšie než diskusia o kalibroch. Pravda je nudnejšia než akýkoľvek tábor — závisí to od revíru. V rovinatom poľovnom revíri s poľami a remízkami si vystačíte s pevnou nízkou turistickou obuvou, ktorá dýcha a nezaťažuje lýtka. V horskom teréne, kde sa čľapká cez potoky a prebrodáva rašeliniská, je vysoká kožená čižma s poriadnou podrážkou jediná rozumná voľba — chráni členok pred podvrtnutím, ktoré vás v strmom svahu môže stáť oveľa viac než pár nepríjemných minút.
Gumená čižma má svoje miesto pri stavaní krmelca v blate alebo pri práci okolo salaša, no na dlhú posliedku sa nehodí — nedýcha, noha sa v nej spotí a mokrá pokožka je otvorená pozvánka pre pľuzgiere. Membrána typu goretex vyriešila polovicu problémov, ktoré poľovníci riešili generácie pred nami dažďom, snehom, rannou rosou v tráve po pás. Tá druhá polovica sa stále rieši správnou ponožkou, na ktorú sa zabúda rovnako spoľahlivo, ako sa zabúda na náhradné batérie do čelovky.
Kto nemá dobrú obuv, nemá revír. Má len cestu domov, ktorú si skracuje bolesťou.
Zabehávanie nie je zbytočný rituál
Nová obuv patrí do revíru rovnako málo ako nový pes bez vôdzky. Kožená čižma potrebuje čas, aby sa prispôsobila tvaru chodidla — dva, tri týždne chodenia po dvore, po záhrade, na kratších vychádzkach, kým sa koža nezmäkčí presne tam, kde má. Kto si obuje čerstvo kúpené čižmy na celodennú naháňačku, riskuje pľuzgier v momente, keď sa práve blíži k srncovi na dohľad. A vtedy sa nedá zastaviť a preobúvať sa.
Rovnako dôležitá je starostlivosť po návrate z lesa. Mokrá obuv sa nesuší na peci ani na radiátore — koža stvrdne, popraská, stratí ohybnosť za jednu jedinú noc nesprávneho sušenia. Patrí do nej papier, ktorý vlhkosť odsaje, a miesto s izbovou teplotou, ďaleko od priameho tepla. Impregnácia raz za sezónu, po každom väčšom premočení, a čižma vydrží roky namiesto sezón.
Nohy sú nástroj, nie doplnok
Poľovník investuje do ďalekohľadu, do zbrane, do výcviku farbiara, a to všetko právom. Ale pri obuvi sa šetrí najčastejšie, akoby nohy boli menej dôležité než optika. Pritom práve ony rozhodujú, či sa k zveri vôbec dostanete v takom stave, aby ste na ňu vedeli mieriť s pokojnou rukou. Skúsený poľovník to pozná — únava v nohách sa prenáša do celého tela, do trasúcej sa ruky, do zbrklého výstrelu, ktorý potom znamená zbytočnú dohľadávku.
Dobrá obuv nie je téma na chválenie sa pred kamarátmi na chate. Je to tichý predpoklad všetkého ostatného — postriežky, ktorá trvá do súmraku, posliedky, ktorá vedie cez tri kilometre kopcovitého terénu, návratu domov s výradom alebo bez neho, ale vždy na vlastných nohách, bez krívania. Zver si nevšimne, v čom máte obuté nohy. Vy si to všimnete o to viac.