Pred rokmi som mal na záhrade jednu jarabinu a pod ňou kus starej rybárskej siete, ktorú mi dal sused, lebo "to bude dobré na tie čerešne". Bola to sieť s okami veľkými ako päsť, natiahnutá tak ledabolo, že sa prevesovala až k zemi. Ráno som našiel drozda, ako v nej visí zamotaný za krídlo, už bez života. Odvtedy viem, že otázka nie je, či sieť dať, ale akú a ako. Zle zvolená sieť nie je ochrana úrody, je to pasca, ktorá vám pokazí raňajky aj svedomie na celý týždeň.
Vtáky nie sú nepriateľ, aj keď v čase, keď čerešne dozrievajú a vy máte spočítaný každý strom, sa tak môžu javiť. Kos, brhlík, sýkorka, ba aj hrdlička dokážu za pár dní spratať úrodu, na ktorú ste čakali celý rok. Problém je, že rovnaké vtáky vám cez leto zjedia aj tisícky húseníc a vošiek, takže vojna na vyhladenie nie je riešenie ani ekologicky, ani prakticky. Cieľ je jednoduchý: dostať sa k ovociu skôr ako oni, bez toho, aby ste im pri tom ublížili.
Aká sieť je bezpečná a aká je vrah
Základné pravidlo znie: oko siete má mať maximálne desať až dvadsať milimetrov, teda toľko, aby sa doň vtáčia hlava nemohla zaklinovať. Väčšie oká, tie klasické "na jahody z hypermarketu" za dve eurá, sú presne ten typ, ktorý zabíja. Vták sa do nich zamotá krídlom alebo nohou, v panike sa krúti čoraz hlbšie a bez pomoci často neprežije. Kvalitná sieť proti vtákom má jemné, pevné pletivo, ideálne z UV stabilizovaného polyetylénu, ktorý vydrží slnko aj niekoľko sezón. Cena je vyššia, ale keď si spočítate, koľkokrát budete musieť tú lacnú sieť meniť a koľko vtákov medzitým "obetujete", vyjde to nastokrát lepšie.
Rovnako dôležité je sieť napnúť, nie len prehodiť. Sieť, ktorá sa voľne prevesuje a dotýka konárov, je pre vtáka lákadlo aj hrozba súčasne – sadne si naň, chce sa dostať k plodom cez oká, zamotá sa. Preto sa sieť vždy naťahuje na konštrukciu, ktorá ju drží v odstupe od koruny, najlepšie na oblúky z tenkých kovových tyčí alebo na drevený rám okolo stromu. Pri malých stromoch a kríkoch stačí niekoľko kolíkov a napínacia šnúra po obvode, pri čerešniach a väčších jabloniach sa oplatí investovať do poriadnej konštrukcie, ktorá vydrží aj vietor.
Sieť, ktorá sa hýbe s vetrom a nedotýka sa koruny, chráni ovocie. Sieť, ktorá visí ako rybárska, chráni akurát vášho suseda pred pohľadom na uhynutého vtáka.
Kedy sieť dať a kedy ju radšej zložiť
Sieť nemá zmysel držať na strome celý rok. Kým strom kvitne, sieť prekáža opeľovačom a vy si tak vlastne sabotujete budúcu úrodu – včela sa do siete tiež vie zaplietť, aj keď menej dramaticky ako vták. Sieť patrí na strom až vtedy, keď plody začínajú farbiť, teda pri čerešniach približne koncom mája až začiatkom júna podľa nadmorskej výšky, pri ríbezliach a egrešoch o niečo skôr. Len čo je úroda dole, sieť zložte. Nechať ju visieť do jesene je zbytočné riziko pre sťahovavé kŕdle a navyše sieť na slnku rýchlejšie degraduje.
Na balkóne alebo pri pár kríkoch ríbezlí stačí aj jednoduchšie riešenie: sieť prehodená cez ľahký rám z tyčiek, ktorý sa dá po zbere kompletne zložiť a uložiť. Pri väčších sadoch sa čoraz viac osvedčujú aj netkané textílie s jemnou štruktúrou, ktoré popri vtákoch odháňajú aj niektoré druhy hmyzu, majú však nevýhodu v tom, že horšie prepúšťajú vzduch a pri horúcom lete môžu plody pod nimi priam "variť". Kompromis medzi sieťou a textíliou je vec vyskúšania na vlastnom pozemku, lebo mikroklíma pod Tatrami a na južnom Slovensku sa líši ako noc a deň.
Existujú aj alternatívy k sieťam – lesklé pásky, atrapy dravcov, CD na šnúrke – ale úprimne, väčšina z nich funguje týždeň, kým si vtáky zvyknú, že im nič nehrozí. Sieť je jediná metóda, ktorá funguje spoľahlivo dlhodobo. Len musí byť tá správna a musí byť správne natiahnutá. Tá stará rybárska sieť u môjho suseda dnes leží niekde na skládke, a ja si každý máj kontrolujem uzly na tej svojej, akoby som viazal loď pred búrkou.