Priezvisko je najkratší historický dokument, aký človek nosí so sebou. Na Slovensku sa ustálili až v novoveku a ich pôvod sa dá takmer vždy zaradiť do niekoľkých skupín.
Podľa remesla
Najpočetnejšia skupina. Kováč, Mlynár, Hrnčiar, Krajčír, Rybár — meno hovorí, čím sa predok živil. Rovnaký princíp platí v celej Európe: nemecký Schmidt, anglický Smith aj maďarský Kovács znamenajú to isté remeslo.
Podľa pôvodu a miesta
Horváth označoval Chorváta, Nemec človeka z nemeckého prostredia, Polák prišelca zo severu, Oravec či Lipták zase pôvod v konkrétnom regióne. Priezviská tohto typu vznikali práve vtedy, keď sa niekto prisťahoval a susedia ho potrebovali odlíšiť.
Podľa vzhľadu a povahy
Balog v maďarčine znamená ľavák, Malý a Veľký hovoria samy za seba, Bystrík či Tichý pomenúvali povahu. Prezývka sa v malej obci ujala rýchlo a po generáciách stvrdla na priezvisko.
Priezviská sa ustálili až vtedy, keď štát potreboval evidovať ľudí — kvôli daniam, vojsku a matrikám.
Prečo je toľko Novákov
Nový, Novák či Nový usadlík boli univerzálne označenia pre prišelca. Keďže sa ľudia sťahovali neustále, meno vzniklo nezávisle na desiatkach miest — a preto dnes patrí medzi najčastejšie. Podobne funguje aj priezvisko Varga, teda švec, ktoré sa rozšírilo z maďarského prostredia po celom území.
Ako sa priezviská menili
Písaná podoba sa ustálila až s matrikami a úradmi, preto existujú desiatky variantov toho istého mena. Rovnaká rodina sa v zápisoch objavuje ako Kováč, Kovach aj Kovács podľa toho, kto zápis robil a v akom jazyku. Pri hľadaní predkov sa preto oplatí skúšať viac podôb — a nezľaknúť sa, keď priezvisko v jednej generácii vyzerá inak než v nasledujúcej.