Podanie ruky prežilo tisícročia, prekonalo hranice kultúr a na chvíľu ho zastavila až pandémia. Pôvod má pritom starší, než sa zvykne uvádzať.
Nie zbraň, ale sľub
Obľúbené vysvetlenie hovorí, že podaním pravice sa ukazovala prázdna ruka bez zbrane. Antické reliéfy a nápisy však gesto zobrazujú predovšetkým pri uzatváraní zmlúv, sobášoch a rozlúčkach. Išlo o viditeľné potvrdenie záväzku pred svedkami.
Rozšírenie do bežného života
Ako pozdrav medzi rovnými sa podanie ruky presadilo neskôr, najmä v prostredí obchodníkov a náboženských spoločenstiev, ktoré odmietali klaňanie a rozdiely v postavení. Odtiaľ sa dostalo do miest a s meštianstvom aj do širokej spoločnosti. Nahradilo tak gestá, ktoré vyjadrovali podriadenosť.
Podanie ruky nie je len pozdrav. Je to najstaršia forma podpisu.
Čo si z podania ruky čítame
Ľudia z krátkeho stisku odhadujú istotu, otvorenosť a náladu druhého a robia to v priebehu sekundy. Výskumy naznačujú, že dojem z prvého podania ruky ovplyvňuje ďalší priebeh rozhovoru. Prehnane silný stisk pritom pôsobí rovnako nedôveryhodne ako mdlý.
Kde sa ruky nepodávajú
V mnohých ázijských krajinách je bežnejšia úklona, inde priloženie dlane na hruď alebo pozdrav bez dotyku. Existujú aj prostredia, kde sa podanie ruky medzi mužom a ženou nepovažuje za vhodné. Pravidlo pre cestovateľa je jednoduché: počkať, čo urobí druhá strana, a prispôsobiť sa. Pandémia navyše ukázala, ako rýchlo sa dá zvyk prerušiť a ako pomaly sa vracia — časť ľudí sa k podávaniu rúk už nevrátila vôbec.