Ešte pred pätnástimi rokmi sa o Okruhu okolo Annapurny hovorilo ako o vrchole treku na svete – tri týždne chôdze, ktoré vás prevedú od subtropických rižísk cez tibetské náhorné planiny až na priesmyk vo výške cez päťtisíc metrov. Dnes tou istou trasou miestami prejde aj terénne auto. Cesta, ktorá sa začala budovať kvôli lepšiemu prepojeniu odľahlých dedín s okresnými mestami, prerezala pôvodný chodník na viacerých úsekoch a z okruhu urobila trek s dvoma tvárami – jednou stále divokou, druhou poznačenou prachom a motormi.
Čo sa zmenilo a čo zostalo
Klasická trasa vedie okolo masívu Annapurny cez údolie rieky Marsjangdi na jednej strane a Kali Gandaki na strane druhej, s vrcholom pri priesmyku Thorong La. Práve táto časť – vysokohorská, nad hranicou stromov, s výhľadmi na osemtisícovky – zostala nedotknutá a stále patrí k najpôsobivejším horským scenériám, aké kdekoľvek uvidíte. Problém je nižšie, v údolí Marsjangdi, kade vedie prašná cesta pre miestnu dopravu. Skúsení trekingoví sprievodcovia preto dnes odporúčajú kombináciu chôdze a krátkych presunov autom v najmenej malebných úsekoch, aby sa čas strávený na ceste využil tam, kde má zmysel – vysoko v horách.
Mnohí turisti preto okruh skracujú alebo ho kombinujú s odbočkou do Údolia svätyne Annapurny, ktoré zostáva prístupné len peši a ponúka pohľad priamo do amfiteátra vrcholov obklopujúcich základňový tábor. Táto kombinácia sa dnes teší väčšej obľube než pôvodný celý okruh v jeho historickej podobe.
Kedy vyraziť a čo si obliecť na chrbát
Najspoľahlivejšie počasie ponúkajú obdobia jesenného a jarného suchého sezónneho okna – po monzúne a pred letnými dažďami. V zime priesmyk Thorong La často zasypáva sneh a bez skúseností či miestneho sprievodcu sa naň nepúšťajte. Vysokohorské počasie sa dokáže zmeniť z jasnej oblohy na snehovú búrku v priebehu hodín, preto je aklimatizácia povinnou súčasťou plánu, nie voliteľnou položkou. Väčšina trekerov si dopraje aspoň jeden odpočinkový deň vo výške okolo troch a pol tisíc metrov, kde sa dá prespať v tzv. teahouse – jednoduchých horských nocľahárňach, ktoré fungujú pozdĺž celej trasy a ponúkajú posteľ, teplé jedlo a niekedy aj horúcu sprchu za poplatok.
Hory sa nedajú uponáhľať, len rešpektovať.
Výbava by mala počítať s teplotnými výkyvmi od tropického tepla v nižších dedinách po mrazivé noci vo výške. Vrstvenie oblečenia, kvalitná obuv po členok a spací vak s dostatočným komfortným rozsahom teplôt patria medzi základ. Trekingové palice oceníte najmä pri zostupe z priesmyku, ktorý je dlhý a na kolená nemilosrdný.
Povolenia, sprievodcovia a praktické detaily
Na vstup do oblasti je potrebné vybaviť si špeciálne povolenie pre trekingovú zónu Annapurny, ktoré sa dá zariadiť priamo v Katmandu alebo v Pokhare – aktuálny postup a podmienky si vždy overte na webe nepálskych turistických úradov, pretože sa v priebehu rokov menili aj pravidlá týkajúce sa povinnosti najať si miestneho sprievodcu. Cenová úroveň celého treku je oproti západnej Európe výrazne nižšia, nocľahy aj jedlo v teahousoch vyjdú lacnejšie než bežná dovolenka v Alpách, no s rastúcou výškou logicky rastú aj ceny – donáška zásob na chrbtoch nosičov alebo mulách si vyberá svoju daň.
Zdravotné poistenie s krytím vysokohorskej turistiky a prípadnej záchrannej helikoptérovej evakuácie nie je zbytočný luxus, ale rozumná investícia – výšková choroba nerozlišuje medzi skúsenými horolezcami a nedeľnými turistami. Pred cestou tiež odporúčam overiť aktuálnu bezpečnostnú situáciu a odporúčania na webe Ministerstva zahraničných vecí SR, keďže sa politická aj infraštruktúrna situácia v regióne priebežne mení.
Annapurna Circuit dnes nie je tou romantickou expedíciou spred dvadsiatich rokov, o ktorej sa písalo v cestovateľských denníkoch. Je to trek, ktorý sa musí naplánovať chytrejšie, s vedomím, kde cesta prekryla chodník a kde naopak zostal nedotknutý. Kto si trasu poskladá s rozumom, dostane presne to, čo Himaláje sľubujú od nepamäti – ticho, výšku a pocit, že je človek na chvíľu naozaj maličký.