Sedím v kaviarni, pozerám sa na cudzieho psa a moje okuliare mi do ucha tíško hlásia, že ide o border kólie, plemeno známe vysokou inteligenciou a potrebou pohybu. Nikto sa ma nepýtal. Nechcel som to vedieť. Ale stalo sa a musím uznať, že mám z toho čudný, mierne znepokojujúci pocit budúcnosti, ktorá sa nepýta na povolenie.
Ray-Ban Meta nie sú prvé smart okuliare — pred nimi tu bol Google Glass, ktorý stroskotal na tom, že vypadal ako by ste ukradli rekvizitu zo sci-fi filmu, a ľudia okolo vás mali oprávnený pocit, že ich niekto nakrúca. Meta a Ray-Ban urobili jednu geniálnu vec: nechali okuliare vyzerať presne tak, ako Wayfarery vyzerali od roku 1952. Žiadny displej vo výhľade, žiadna futuristická silueta. Len drobná kamerka v rohu a reproduktory schované v nožičkách. Trik je v tom, že nevypadajú ako technológia. Vypadajú ako dobrý vkus.
Čo tie okuliare vlastne vedia
V praxi ide o kombináciu troch vecí: kamera na fotenie a video, reproduktory na hudbu a hovory bez slúchadiel v ušiach, a asistent Meta AI, ktorý reaguje na hlasový povel „Hey Meta“ a vie odpovedať na otázky o tom, čo práve vidíte. Odfotíte etiketu vína, spýtate sa, či sa hodí k rizotu, a dostanete odpoveď — niekedy prekvapivo trefnú, inokedy takú, že si spomenete, prečo AI ešte nemá miesto v michelinskej reštaurácii.
Najsilnejšia stránka je práve to prvoosobové fotenie a video. Držať telefón a natáčať koncert jednou rukou je nepohodlné a vždy to vyzerá, ako keby ste filmovali cez záclonu. S okuliarmi stačí povedať povel alebo stlačiť tlačidlo na nožičke a máte záber presne z uhla, odkiaľ pozeráte vy. Na cestách, pri varení, pri hraní sa s dieťaťom — tam dávajú najväčší zmysel, pretože zachytávajú momenty, ktoré by inak zanikli v hľadaní telefónu vo vrecku.
Najlepšia technológia je taká, na ktorú po pár dňoch zabudnete, že ju máte na sebe — a presne to sa pri Ray-Ban Meta občas podarí.
Kde to škrípe
Batéria vydrží realisticky štyri hodiny aktívneho používania, čo znie fajn, kým si neuvedomíte, že „aktívne používanie“ zahŕňa aj len počúvanie hudby cez obed. Puzdro dobíja okuliare za chodu, ale ak zabudnete puzdro doma, ste do večera odkázaní na klasické okuliare, ktoré síce nič nevedia, ale aspoň vždy vidia.
Druhá vec je súkromie — vaše aj tých okolo vás. Malá LED dióda signalizuje nahrávanie, ale realisticky si to nikto nevšíma, pretože nikto sa nezvykol pozerať ľuďom na okuliare tak podrobne. V praxi to znamená, že v kaviarni, v MHD, na párty môže niekto snímať video bez toho, aby ste to tušili. Meta tvrdí, že ide o transparentný systém. Ľudia okolo skôr tvrdia, že v spoločnosti s niekým v Ray-Ban Meta majú pocit, že sú neustále na kamere — a nie je to príjemný pocit, ani keď je neopodstatnený.
Stoja za to?
Za približne 300 eur dostávate okuliare, ktoré fungujú ako slušné slnečné okuliare, solídne slúchadlá aj slabší foťák so zvláštnym talentom na komentovanie vášho okolia. Ak cestujete, ak tvoríte obsah, ak chcete mať ruky voľné a hlavu v pohybe, dávajú zmysel. Ak čakáte revolúciu, ktorá zmení spôsob, akým žijete — nečakajte ju. AI asistent je zatiaľ viac zábavná hračka než spoľahlivý pomocník, a batéria vás donúti myslieť na nabíjanie ako na ďalší mobil v živote, ktorý už má dosť zariadení na nabíjanie.
Ten border kólie mimochodom odbehol skôr, než mi okuliare dopovedali všetko o jeho plemene. Možno v tom je celá pravda o tejto technológii — je rýchlejšia než náš záujem o to, čo nám hovorí, a niekedy je najlepšia reakcia jednoducho zložiť okuliare a pozrieť sa na svet vlastnými očami, bez komentára.