Posledných dvadsať minút svetla. Srnec stojí na kraji rubaniska, hlavu má sklonenú do trávy a ja neviem, či je to on, alebo len tôňa, ktorá sa hýbe s vetrom. V ruke mám pušku, na nej puškohľad, ktorý mi predavač v obchode chválil ako "celkom slušný kúsok". Cez okulár vidím sivastú hmlu s náznakom rohov. Alebo bez rohov. To je presne ten moment, v ktorom sa rozhoduje, či optika, ktorú nosíte na chrbte celý rok, stála za peniaze, alebo len za reklamu.
Poľovníci radi hovoria o kalibroch, o strelive, o tom, kto má akú pušku. O optike sa mlčí, akoby to bol len doplnok, niečo, čo sa dokúpi, keď na to zvýšia peniaze po kúpe zbrane. Pritom práve sklo rozhoduje o tom, či rana padne v tom správnom momente, alebo vôbec nepadne, lebo si na poslednú chvíľu nie ste istí, čo máte pred sebou. Za bieleho dňa to nerieši nikto. Problém začína vtedy, keď slnko zapadne za horizont a zver, ktorá sa cez deň držala v húštine, sa konečne odhodlá vyjsť na svetlo.
Súmrakové číslo, ktoré veľa naklame
V obchode vám niekto ukáže tabuľku a povie "súmrakové číslo 21", akoby to bol dôkaz kvality. Súmrakové číslo je matematický vzorec, odmocnina zo súčinu zväčšenia a priemeru objektívu. Na papieri vyzerá presvedčivo. V lese neznamená takmer nič, pretože nepočíta so skutočným prechodom svetla cez šošovky, s povrchovou úpravou, s kvalitou skla. Dva puškohľady s rovnakým súmrakovým číslom sa môžu v skutočnej tme správať úplne inak. Jeden vám ešte v poslednom šere ukáže srsť, druhý len šeď.
Čo naozaj rozhoduje, je priepustnosť svetla, teda koľko percent dopadajúceho svetla sa dostane až k oku, a kvalita povlakov na šošovkách, ktoré potláčajú odlesky a rozptyl. Lacné sklo má povlak jeden, drahé aj sedem vrstiev na jednej ploche. Rozdiel nevidno na slnečnom posede popoludní. Vidno ho presne v tých dvadsiatich minútach, keď sa rozhoduje, či dohľadávka bude potrebná, alebo nie.
Dobrý ďalekohľad ti ukáže zver o desať minút skôr. Dobrý puškohľad ti povie, či máš strieľať, aj o desať minút neskôr. Medzi tým je rozdiel jednej celej výplaty.
Kedy sa oplatí siahnuť hlbšie do vrecka
Nie každý poľovník potrebuje sklo za cenu auta. Ak chodíte na posliedku po poli za svetla, keď slnko ešte visí nad lesom, a zver stretávate cez deň, obstojí aj stredná trieda. Problém nastáva vtedy, keď váš revír má veľa raticovej zveri, ktorá je aktívna práve za šera, srnčej, jelenej, alebo keď sa venujete čakanej na diviačiu zver, ktorá na kŕmidlo vyjde spravidla až po zotmení. Vtedy sa optika stáva rozhodujúcim nástrojom, nie doplnkom.
Investícia do skla sa neoplatí paušálne každému. Oplatí sa presne tomu, kto trávi hodiny na postriežke v čase, keď sa mení svetlo, a kto potrebuje mať istotu pri konečnom rozhodnutí, či ide o zver na streľbu, alebo o mláďa, ktoré sa len tak podobá. Táto istota nemá cenu v peniazoch, má cenu v etike. Zlá rana vo večernom šere, spôsobená tým, že sme si niečo len domysleli, pretože sme cez lacné sklo nič poriadne nevideli, je horšia ako žiadna rana.
Sklo sa nekupuje na oko
Skúšajte optiku vždy za skutočného súmraku, nie v osvetlenej predajni, kde všetko vyzerá rovnako dobre. Vezmite si dva alebo tri kusy von, postavte sa oproti tmavému lesu a sledujte, kedy vám každý z nich "zhasne", teda kedy prestane rozlišovať detaily a zmení sa na sivú škvrnu. Rozdiel medzi puškohľadmi, ktoré na papieri vyzerajú takmer identicky, môže byť aj desať minút reálneho súmrakového lovu. A tých desať minút je presne ten čas, kedy sa najviac diviny stráca v húštine namiesto na terči.
Srnec na kraji rubaniska sa nakoniec pohol, zdvihol hlavu, a ja som konečne videl, čo som potreboval vidieť. Nie preto, že by som mal šťastie. Ale preto, že sklo, ktoré som si kedysi kúpil radšej o dva mesiace platu drahšie, mi tú poslednú minútu svetla ešte ukázalo poctivo.