Objíme vás niekto na letisku a na chvíľu sa vám uľaví aj v hlave, aj v žalúdku. Niekto to hneď zvedie na oxytocín — ten slávny „hormón objatia“, o ktorom sa popkultúra rozpráva, akoby to bola injekcia šťastia priamo do krvi. Realita je oveľa komplikovanejšia a práve preto je táto molekula taká vďačná téma na zjednodušovanie. Oxytocín si zaslúži pozornosť, ale nie tú, akú mu dávajú nadpisy sľubujúce, že objatím vyriešite úzkosť alebo vzťahovú krízu.
Čo oxytocín naozaj je
Ide o hormón aj neurotransmiter, ktorý vzniká v hypotalame a odtiaľ sa uvoľňuje cez podmozgovú žľazu do krvného obehu, no zároveň pôsobí priamo v mozgu. Jeho najstaršie a najlepšie zdokumentované úlohy sú fyziologické, nie emocionálne — spúšťa sťahy maternice pri pôrode a podieľa sa na uvoľňovaní mlieka počas dojčenia. Preto sa syntetická verzia tohto hormónu bežne používa v pôrodníctve. Až neskôr sa ukázalo, že rovnaká molekula hrá rolu aj v sociálnom správaní, a tu sa začína ten mediálne vďačný, ale vedecky krehkejší príbeh.
Výskumy na zvieratách, najmä na hraboňoch, ukázali, že oxytocín súvisí s väzbou medzi partnermi a s rodičovským správaním. Preniesť tieto zistenia jedna k jednej na ľudí je však problém — hraboš nie je človek na porade, ktorý sa snaží nehádať s kolegom. U ľudí výskumy opakovane ukazujú súvislosť medzi hladinou oxytocínu a dôverou, empatiou či pocitom spolupatričnosti, no ide prevažne o koreláciu. Ľudia, ktorí majú vyššiu hladinu oxytocínu pri sociálnom kontakte, môžu byť dôverčivejší, no to neznamená, že hormón sám osebe dôveru vytvára — rovnako dobre môže byť dôsledkom už existujúceho pocitu bezpečia, nie jeho príčinou.
Objatie, dotyk a to, čo sa dá overiť
Dotyk, objatie, hladenie zvieraťa či intímny kontakt skutočne súvisia so zvýšeným uvoľňovaním oxytocínu — to je jedno z lepšie podložených zistení. Zároveň tieto situácie znižujú hladinu stresového kortizolu a spomaľujú srdcový tep. Otázka znie, čo je tu skutočným hráčom. Je to oxytocín, alebo jednoducho fakt, že blízkosť iného človeka nášmu nervovému systému signalizuje bezpečie, a oxytocín je len jeden z viacerých biochemických sprievodcov tohto pocitu? Väčšina štúdií sa zhoduje na tom, že ide o súhru viacerých systémov — endorfínov, dopamínu, aj oxytocínu — nie o jeden zázračný hormón, ktorý riadi celé sociálne prežívanie.
Oxytocín nie je vypínač lásky ani dôvery. Je to jeden z hlasov v orchestri, ktorý spolu vytvára pocit spolupatričnosti — nikdy nehrá sólo.
Práve preto treba byť opatrný pri produktoch, ktoré sľubujú „oxytocínový sprej“ na lepšie vzťahy alebo doplnky, ktoré vraj hormón dôvery umelo zvyšujú. Nosové spreje s oxytocínom sa síce v laboratórnych podmienkach skúmajú, no ich účinky sú nekonzistentné, závisia od kontextu aj od osobnosti človeka a v žiadnom prípade nejde o voľnopredajný produkt, ktorý by mal zmysel bez lekárskeho dohľadu. Kto takýto sprej vidí v e-shope medzi doplnkami výživy, môže si byť istý, že ide skôr o marketing než o overenú medicínu.
Čo s tým môžete reálne urobiť
Dobrá správa je, že na zvýšenie prirodzeného uvoľňovania oxytocínu netreba žiadny sprej ani prášok. Fyzický kontakt s blízkym človekom, objatie, ktoré trvá dlhšie než letmé plesknutie po chrbte, spoločné jedlo, rozhovor tvárou v tvár namiesto textovej správy — to všetko patrí medzi situácie, pri ktorých telo tento hormón prirodzene uvoľňuje. Rovnako sem patrí kontakt so zvieraťom, čo vysvetľuje, prečo hladenie psa dokáže človeka za pár minút citeľne upokojiť.
Tento týždeň sa to dá vyskúšať úplne jednoducho — namiesto rýchleho pozdravu si so niekým blízkym dajte dlhšie objatie, alebo si dvadsať minút sadnite k rozhovoru bez telefónu v ruke. Nie je to zázrak, ktorý prepíše chémiu mozgu, ale je to jeden z mála overených spôsobov, ako s týmto hormónom pracovať bez toho, aby ste si museli niečo kupovať alebo čakať na zázrak z fľaštičky. Ak niekoho trápi dlhodobá úzkosť, problémy vo vzťahoch alebo pocit odpojenia od druhých ľudí, patrí to do rúk psychológa alebo lekára — oxytocín tu môže byť súčasťou vysvetlenia, nie liekom.