Stojíš po pás vo vode niekde pri Zadare, slnko páli, kaprová vášeň je na dva týždne uložená v šuplíku a ty skúšaš, čo dá more. Zrazu na drobný kúsok krevety zaberie niečo, čo vyzerá ako malý, elegantný pruhovaný torpédo s dvoma fúzikmi pod bradou. To je parmica pruhovaná – ryba, ktorú slovenský rybár nestretne na svojom revíri, ale skôr na dovolenke, keď si k Jadranu prehodí batoh cez plece a prút vezme len tak, pre istotu.
Kde ju hľadať a ako žije
Parmica pruhovaná obýva teplé a mierne teplé vody východného Atlantiku a celého Stredozemného mora, teda aj Jadran, ktorý je pre nás Slovákov najbližšia morská voda. Drží sa piesočnatého a bahnitého dna, rada sa zdržiava aj medzi kamenistými plytčinami a v blízkosti morských tráv, kde je dostatok drobných živočíchov na dne. Nie je to ryba otvoreného mora – väčšinou ju nájdeš v pobrežnom pásme, v hĺbkach, kde ešte preniká dostatok svetla.
Biologicky je zaujímavá práve tými dvoma fúzikmi (barbuly) na spodnej čeľusti, ktoré nie sú len ozdoba – slúžia jej ako hmatový a chuťový orgán na prehľadávanie dna. Parmica totiž loví hlavne čuchom a hmatom, nie zrakom. Živí sa drobnými kôrovcami, mäkkýšmi a červami, ktoré vyhrabáva z piesku alebo bahna. Sfarbenie má typicky ružovkasté až zlatisté, s výraznými pozdĺžnymi pruhmi, ktoré jej dali meno – a mimochodom, práve toto sfarbenie po vytiahnutí z vody rýchlo bledne, čo je bežné aj u iných morských druhov.
Lov pri slovenskej dovolenke
Keďže ide o rybu z teplých morí, so slovenskými revírmi a s vyhláškou SRZ nemá nič spoločné – loví sa v zahraničných vodách, kde platia miestne predpisy danej krajiny. Ak sa teda chystáš loviť parmicu napríklad v Chorvátsku alebo Taliansku, over si vopred miestne pravidlá, licencie a povolené miery priamo u tamojšej rybárskej správy alebo v mieste ubytovania – líšia sa štát od štátu a menia sa častejšie, než by človek čakal.
Technika lovu je jednoduchá a vlastne dosť podobná nášmu lovu na dno, len v slanej vode. Ľahký olovený montáž s krátkym predväzcom, háčik menšej veľkosti, ako nástraha poslúži kúsok krevety, morského červa alebo malej sardinky. Parmica berie opatrne, často len oťukáva nástrahu, takže netrhaj záber hneď – daj jej chvíľu, nech sa do háčika poriadne zahryzne. Loví sa najlepšie z brehu alebo z mola v podvečer a skoro ráno, keď je teplota vody príjemnejšia a ryby sú aktívnejšie na plytčinách.
Po vytiahnutí sa s ňou zaobchádza rovnako ako s každou inou rybou, ktorú si chceš vziať domov alebo pustiť späť – mokré ruky, minimum držania mimo vody, ak ju pustíš, tak rýchlo a šetrne. Parmica nie je najodolnejšia ryba na svete, takže zbytočné dlhé pózovanie na fotku jej veľmi neprospeje.
Ryba, ktorá si korisť najprv ohmatá fúzikmi a až potom sa rozhodne, či stojí za zahryznutie – v tom je celá jej stratégia prežitia.
Zaujímavosť na záver
Parmica pruhovaná mala v antickom Ríme povesť takmer luxusnej ryby – bohatí Rimania si ju vraj kupovali živú a sledovali, ako pri vyťahovaní z vody mení farbu, čo považovali za zábavnú podívanú pri hostine. Dnes je cenená hlavne v stredomorskej kuchyni, kde patrí medzi vyhľadávané ryby na grile. Pre slovenského rybára zostáva skôr príjemným spestrením dovolenky pri mori než rybou, s ktorou by sa bežne stretával doma – ale práve preto má svoje čaro. Niekedy je fajn odložiť feeder a skúsiť niečo, čo pri Dunaji ani pri horskom potoku nikdy nechytíš.