Peniaze s presvedčením: dá sa investovať podľa toho, čomu veríte?

Kamarátka mi raz s hrdosťou ukázala výpis zo svojho investičného účtu. Samé zelené logá, veterné turbíny, usmiate deti z reklám na udržateľné poľnohospodárstvo. Bola presvedčená, že jej peniaze konečne robia niečo dobré namiesto toho, aby ležali niekde v anonymnom indexovom fonde vedľa ropnej spoločnosti. O rok neskôr zistila, že jeden z jej „zelených“ fondov mal v portfóliu aj banku, ktorá financuje ťažbu uhlia v Indonézii. Nebola to chyba. Bolo to presne podľa pravidiel.

Investovanie podľa hodnôt znie ako jasná vec — nechceš podporovať zbrojárov, tabak alebo firmy s otrasnými pracovnými podmienkami, tak ich vynecháš a namiesto toho podporíš niečo, čo dáva zmysel. V praxi je to však pole plné skratiek, marketingu a definícií, ktoré sa menia podľa toho, kto ich práve potrebuje. ESG, SRI, impact investing — každé písmenko sľubuje niečo iné a nie vždy to, čo si čitateľ predstaví pri slove „udržateľné“.

Zelená nálepka nie je záruka

Problém sa volá greenwashing a v investičnom svete je rozšírenejší, než by si väčšina ľudí priala pripustiť. Fond môže mať v názve slovo „sustainable“ a napriek tomu držať akcie firiem, ktoré by ste na ulici nechceli ani pozdraviť. Dôvod je jednoduchý — ESG hodnotenie sa často počíta na základe toho, ako firma o sebe reportuje, nie na základe toho, čo skutočne robí. Ropná spoločnosť s dobre napísanou správou o udržateľnosti môže v rebríčku skórovať lepšie než výrobca bicyklov, ktorý si administratívu okolo reportingu jednoducho nemôže dovoliť.

To neznamená, že hodnotové investovanie je podvod. Znamená to, že vyžaduje rovnakú mieru skepsy, akú by ste použili pri čítaní etikety na jogurte, ktorý sľubuje „0 % pridaného cukru“ a vedľa toho má v zložení glukózovo-fruktózový sirup. Treba sa pozrieť pod kapotu — na skutočné zloženie portfólia, nie na marketingový obal fondu.

Najlepší filter nie je názov fondu, ale zoznam desiatich najväčších pozícií v jeho portfóliu. Ten hovorí viac než akákoľvek prezentácia.
— zásada, ktorú by si mal osvojiť každý, kto berie hodnoty vážne

Cena presvedčenia

Druhá otázka, ktorú si ľudia málokedy priznajú nahlas, je cena. Vylúčenie celých sektorov z portfólia — fosílne palivá, zbrane, hazard — znamená menšiu diverzifikáciu. Menšia diverzifikácia znamená väčšie výkyvy. Niektoré štúdie ukazujú, že ESG fondy v posledných rokoch výkonnostne držali krok s trhom, iné obdobia hovoria opak, najmä keď energetický sektor zažíval boom a hodnotovo orientované portfóliá oň prišli takmer úplne. Nie je to katastrofa, ale je dobré vedieť vopred, že presvedčenie môže mať cenový lístok, a rozhodnúť sa vedome, nie sklamane po fakte.

Realistickejší prístup než hľadanie dokonale čistého fondu je stupňovitý. Niektorí investori si vyberú takzvaný best-in-class prístup — v každom sektore, aj v tom kontroverznom, podporia firmu, ktorá sa v rámci svojho odvetvia správa najzodpovednejšie. Iní idú cestou priameho impact investingu, kde peniaze smerujú konkrétne do projektov s merateľným dopadom, napríklad do fondov financujúcich obnoviteľné zdroje energie v rozvojových krajinách. Je to náročnejšie na orientáciu, ale výsledok je hmatateľnejší než nálepka na fonde.

Čo si vlastne kupujete

Najzdravší postoj je asi ten, ktorý si moja kamarátka osvojila po tom nepríjemnom zistení — prestala veriť názvom a začala si čítať skutočné zloženie portfólia, aj keď to znamenalo hodinu navyše strávenú s tabuľkami namiesto scrollovania inštagramových príspevkov o udržateľnosti. Zistila, že niektoré jej pôvodné voľby boli v poriadku, iné nie, a že kompromis medzi presvedčením a výnosom je reálny, nie hypotetický.

Peniaze nemajú svedomie, to je pravda odjakživa. Ale to, kam ich pošlete, hovorí niečo o tom, čo je vám ochotné svedomie stáť. Otázka nestojí, či investovať podľa hodnôt áno alebo nie. Otázka znie, koľko práce ste ochotní vložiť do toho, aby tie hodnoty boli skutočné, a nie len dobre naformátovaný PDF s logom stromu na titulnej strane.