Pred piatimi rokmi mi sused priniesol na ukážku poleno, z ktorého trčali hlivy veľké ako tanier. Nepestoval nič iné, len drevo a plieseň, ktorá sa tvárila ako plieseň, ale bola to mycélia. Vtedy som si povedal, že toto skúsim aj ja, lebo paradajky ma už nemali čím prekvapiť a huby áno. Prvý pokus skončil polenom plným skutočnej plesne a mojím rozčúlením. Druhý sa podaril tak, že som tri roky rozdával hlivy susedom, ktorí si medzitým prestali kupovať poleno na kúrenie a začali sa pýtať, či im nedám kolík.
Drevo, ktoré má zmysel
Hliva ustricovitá rastie na listnatom dreve, ktoré je čerstvo zrezané, nie vysušené na kúrenie. Najlepšie sa mi osvedčil buk a osika, dub je pomalší, ale vydrží dlhšie plodiť. Poleno by malo mať priemer aspoň pätnásť centimerov a dĺžku okolo štyridsať, lebo v tenšom dreve sa mycélia rozbehne rýchlo, ale aj rýchlo vyčerpá. Drevo musí byť zdravé, bez známok inej huby, a hlavne čerstvé — ideálne zrezané dva až štyri týždne pred očkovaním, aby stromové obranné látky trochu vyprchali, ale drevo ešte nevyschlo.
Očkovanie sa robí kolíkmi mycélia, ktoré si objednáte v niektorej z domácich hubárskych firiem, alebo hubným zrnom, ktoré je lacnejšie, ale náročnejšie na prácu. Do polena navŕtate diery vzdialené od seba asi desať centimetrov, v šachovnicovom vzore po celom obvode, kolík zasuniete a otvor zapečatíte voskom alebo parafínom. Bez zapečatenia sa vám do dreva dostanú konkurenčné plesne skôr, než sa mycélia stihne rozbehnúť, a to je presne to, čo sa stalo pri mojom prvom pokuse — nezapečatil som poriadne a plesne vyhrali.
Kôlňa, pivnica, tieň pod jabloňou
Naočkované poleno potrebuje na inkubáciu tmavé, vlhké a chladnejšie miesto, ideálne pivnicu alebo tienistý kút záhrady, kde teplota neprekračuje dvadsať stupňov. Inkubácia trvá tri až dvanásť mesiacov, podľa druhu dreva a teploty, a je to obdobie, kedy sa nič nedeje na povrchu, ale vo vnútri sa háda mycélia s vlastným drevom o územie. Poleno treba občas skropiť vodou, aby nevyschlo, ale nesmie byť premočené — huba dýcha, nie pláva.
Keď je mycélia pripravená plodiť, poleno sa premiestni na miesto so svetlom, ale nie priamym slnkom, a s vyššou vzdušnou vlhkosťou. U mňa to je sever domu, kde poleno opriem o múr a raz denne postriekam. Prvé plodnice sa objavia znenazdajky, cez noc, a rastú rýchlo — z ničoho na dlaň veľký strapec za dva dni. Zberajú sa tesne pred úplným rozvinutím klobúka, kým sú okraje ešte podvinuté, potom mäso tuhne a chuť sa mení k horšiemu.
Poleno, ktoré raz začne plodiť, ťa bude prekvapovať roky. Moje najstaršie funguje piatu sezónu a stále dáva dve vlny ročne, jarnú a jesennú.
Kde to na Slovensku funguje najlepšie
V nížinách, kde leto vysuší všetko okrem asfaltu, treba počítať s tým, že poleno bude potrebovať častejšie polievanie a tienistejšie miesto, inak mycélia zaspí a čaká na dážď, ktorý neprichádza. Vo vyšších polohách, nad štyristo metrov, sa mi osvedčilo nechať poleno cez zimu vonku pod snehom, huba mráz zvláda lepšie ako sucho a jarné rozmrznutie funguje ako spúšťač plodenia presnejšie než akýkoľvek kalendár. Na balkóne sa dá pestovať tiež, stačí menšie poleno v tienenom kúte a pravidelné kropenie, hoci úroda bude skromnejšia — no aj tá skromná hlivová polievka chutí lepšie, keď viete, že vyrástla z kusa dreva, ktoré by inak skončilo v kachliach.
Nič z toho nie je zložité, len to chce trpezlivosť, ktorú záhradkár väčšinou má, lebo inak by nesadil stromy, ktoré ovocie donesú až o desať rokov. Poleno s hlivou je len iná forma tej istej trpezlivosti — namiesto koreňov čaká na vlákna, ktoré sa musia rozhostiť v tme, aby raz na svetle vybuchli do niečoho, čo vyzerá ako malý zázrak, ale je to len huba, ktorá robí presne to, na čo je stavaná.