V miestnosti je ticho, ktoré by ste v bežnej fitness sále hľadali márne. Žiadna basová hudba, žiadne dunenie činiek o podlahu. Len dych, tiché počítanie lektorky a desať ľudí, ktorí sa potia nad pohybom, ktorý z vonku vyzerá takmer nudne — zdvihnúť panvu o pár centimetrov, vydržať, opakovať. A presne v tomto momente väčšina začiatočníkov pochopí, že podcenila niečo, čo vyzeralo ako cvičenie pre babičky s bolavým chrbtom.
Pilates má imidžový problém, ktorý si nezaslúži. Ľudia si ho spájajú s pomalými pohybmi a s predstavou, že poriadne sa zapotíte iba pri behu alebo v boxerskom ringu. Realita je iná — a tridsaťminútová lekcia dokáže na druhý deň prekvapiť aj bolesťou vo svaloch, o ktorých ste ani nevedeli, že existujú. Presne tie hlboké stabilizačné svaly, ktoré bežný tréning ignoruje, sú tu hlavnou hviezdou.
Joseph Pilates a vojnový barak
Príbeh vzniku metódy je sám osebe dobrý materiál na film. Joseph Pilates, nemecký rodák žijúci v Anglicku, bol počas prvej svetovej vojny internovaný ako cudzí štátny príslušník. Namiesto toho, aby v tábore len čakal na koniec vojny, začal cvičiť s ostatnými internovanými a vymýšľať prvé prístroje z postelí a pružín. Zranení vojaci, ktorí cvičili podľa jeho systému, sa vraj zotavovali rýchlejšie než tí, ktorí sa spoliehali len na odpočinok. Odtiaľ viedla cesta do New Yorku, do štúdia nad boxerskou telocvičňou, kam si chodili posilňovať telo baletky aj boxeri — nezvyčajná kombinácia, ktorá naznačuje, čo pilates v skutočnosti robí. Nie je to cvičenie pre jeden typ tela. Je to cvičenie pre telo, ktoré má fungovať.
Pilates nie je o tom, koľko toho urobíte. Je o tom, ako presne to urobíte.
Prečo sa do toho zamilovali aj tí, ktorí necvičia
Popularita pilatesu v posledných rokoch nie je náhoda ani len marketingový trik influencerov v legínach. Súvisí s tým, ako dnes väčšina z nás žije — celé dni v predklone nad telefónom, hodiny v aute, chrbát ako otáznik. Pilates cielene pracuje s hlbokým stabilizačným systémom, takzvaným core, ktorý drží telo v rovnováhe a chráni chrbticu. Nie je to o vypracovanom bruchu na Instagram, hoci to je vítaný bonus. Je to o tom, že po pár mesiacoch prestanete v kancelárii sedieť ako otáznik a začnete sedieť ako človek, ktorý vie, že má panvu a chrbticu na jednej linke.
Druhý dôvod je menej fyziologický a viac psychologický. Pilates vás núti byť prítomný. Nemôžete si počas neho premýšľať zoznam úloh na dnešný deň, pretože ak stratíte koncentráciu, telo to okamžite ukáže — zakolíše sa, spadne rovnováha, cvik prestane fungovať. V čase, keď väčšina z nás má pozornosť rozdrobenú medzi päť obrazoviek naraz, je hodina, kde vás telo núti myslieť len na jednu vec, prekvapivo vzácna.
Ako začať bez toho, aby ste sa cítili ako idiot
Najväčšia chyba začiatočníkov je porovnávanie sa s pokročilými v triede, ktorí robia varianty cvikov s ľahkosťou tanečnice. Pilates má stovky modifikácií presne pre tento dôvod — nie je hanba robiť najjednoduchšiu verziu cviku, hanba je necvičiť správne. Reformer, ten prístroj s pružinami a posuvnou platformou, ktorý vyzerá ako niečo medzi mučiacim nástrojom a veslovacím trenažérom, je skvelý na začiatok práve preto, že vás vedie a opravuje. Matový pilates bez prístrojov je náročnejší na techniku, ale nevyžaduje nič viac než podložku a ochotu cítiť sa prvých pár lekcií trochu neisto.
Výsledky nie sú okamžité, a to je vlastne dobrá správa. Pilates nesľubuje zázrak za dva týždne, sľubuje telo, ktoré sa o pár mesiacov hýbe inak — plynulejšie, stabilnejšie, bez toho tupého bodavého pocitu v krížoch po dni v kancelárii. Joseph Pilates sám vraj hovoril, že po desiatich lekciách pocítite rozdiel, po dvadsiatich ho uvidíte, a po tridsiatich budete mať úplne nové telo. Možno trochu optimistické marketingové číslo z tridsiatych rokov minulého storočia. Ale to ticho v štúdiu, to sústredenie, tá bolesť svalov, o ktorých ste nevedeli — to je skutočné hneď na prvej lekcii.