Predstav si kapra, ktorý absolvoval posilňovňu, pridal desiatky kíl a k tomu si osvojil chrup, ktorým by pokojne rozlúskol orech aj s hrubou škrupinou. To je piraruku čierny, po latinsky Colossoma macropomum, ryba, ktorú Amazónčania poznajú skôr pod menom tambaqui a ktorá je v domovine rovnako dôležitá ako u nás kapor – teda ryba na tanieri, ryba v sieťach rybárov aj ryba, o ktorú sa bijú športoví lovci s prútom v ruke.
Výskyt a prostredie
Colossoma macropomum je pôvodom z povodia Amazonky a Orinoka, teda z teplých juhoamerických riek, kde sa cíti dobre vo veľkých tokoch aj v záplavových lesoch – tých periodicky zaplavených porastoch, kam ryba počas dažďov doslova vpláva medzi stromy. Má rád teplú, pomaly tečúcu alebo stojatú vodu s dostatkom rozpustného kyslíka aj bez neho, pretože znáša aj horšie kyslíkové podmienky lepšie než väčšina našich domácich druhov. U nás sa s ním bežne nestretneš v prírode – naše rieky a nádrže sú preň proste príliš studené. Žije v pár špecializovaných chovných vodách s vyhrievanou vodou a hojne sa drží aj v akváriách, odkiaľ však rýchlo prerastie a končí v podhubí legiend o "obrovi zo studne", keď ho niekto neuvážene vypustí do miestneho rybníka.
Biológia a správanie
Piraruku čierny patrí do čeľade Serrasalmidae, teda do tej istej rodiny ako piraňe – čo prekvapí každého, kto vidí jeho pokojnú, takmer flegmatickú povahu. Na rozdiel od svojich dravých príbuzných je totiž prevažne všežravec s výraznou obľubou ovocia a semien, ktoré padajú zo stromov do zaplavených lesov. Práve preto má taký nezvyčajný chrup – ploché, mlecie zuby pripomínajúce skôr ľudský mólar než rybie ihlice, ktorými dokáže rozlúsknuť aj tvrdé škrupiny orechov. V dospelosti dorastá do impozantných rozmerov, patrí medzi najväčšie sladkovodné ryby s kostrou (teda nie chrupavkovité ako jeseter) na svete, a jeho telo je vysoké, bočne sploštené, sfarbené od strieborno-sivej po tmavšie odtiene smerom k chvostu, odkiaľ pochádza aj prívlastok "čierny". Je to ryba spoločenská, často sa pohybuje v skupinách a počas obdobia záplav migruje za potravou hlboko do lesa.
Lov
V domovine je tambaqui ekonomicky mimoriadne významná ryba – loví sa komerčne aj športovo a jej mäso patrí medzi cenené na juhoamerických trhoch. Športoví lovci ho vyhľadávajú práve pre tú kombináciu sily a nezvyčajnej stravy: úspešné návnady bývajú založené na ovocí, orechoch alebo semenách, nie na klasických rybárskych pastách, čo z lovu robí zaujímavú hádanku aj pre skúsených pretekárov. Boj s rybou tejto váhy dokáže poriadne preveriť výbavu aj ruky, silný ťah do hĺbky a schopnosť rýchlo zmeniť smer dá zabrať aj na pevnejšom prúte. U nás sa s piraruku čiernym stretneš prakticky výlučne v uzavretých chovných vodách alebo v niekoľkých špecializovaných rybárskych parkoch s vyhrievanou vodou, kde platia úplne iné pravidlá než na bežných revíroch SRZ. Ak sa chystáš loviť ryby tohto typu, vždy si over aktuálny prevádzkový poriadok konkrétnej vody – informácie o povolených metódach, mierach a prípadných obmedzeniach nehľadaj v tomto článku, ale v platnej vyhláške a poriadku daného chovu. Pri manipulácii platí to isté ako pri každej veľkej rybe: podložka, šetrné vyháknutie, minimalizovaný čas mimo vody. Ryba tejto veľkosti si to jednoducho zaslúži, aj keby nešlo o domáci druh.
Ryba s chrupom ako orechovač a povahou vegetariána v tele silového borca – presne to je tambaqui.
Zaujímavosť na záver
Miestni rybári v Amazónii tvrdia, že najlepšia sezóna na lov tambaqui je práve obdobie záplav, keď ryba pláva medzi stromami a čaká, kým jej niečo spadne priamo pred papuľu. Predstava rybára, ktorý hádže návnadu nie do vody, ale takmer medzi konáre stromov, je asi najďalej od slovenskej pstruhovej potôčnej idyly, ako si len vieme predstaviť – a možno práve preto je táto ryba taká fascinujúca aj pre nás, čo sme zvyknutí na úplne iné vody.