Predstav si rybu, ktorá sa narodí ako každá iná – rovná, symetrická, s okom po každej strane hlavy – a potom sa jedno oko jednoducho presunie na druhú stranu tela. Znie to ako výmysel, ale presne toto sa deje platesi bradavičnatej. Väčšina slovenských rybárov ju nepozná z domácich vôd, ale kto strávil dovolenku pri Baltiku, v dánskych prielivoch alebo na severe Chorvátska s trochu iným prístupom k moru, ten sa s ňou takmer isto stretol. A stojí za to vedieť, o akú rybu ide.
Výskyt a prostredie
Platesa bradavičnatá obýva plytké pobrežné vody severnej a strednej Európy – od Baltského mora cez Severné more až po Atlantik. Je to jedna z mála platesovitých rýb, ktorá znáša aj brakickú, teda menej slanú vodu, a preto sa dokáže vydať aj poriadny kus cesty proti prúdu riek. V Baltiku a v ústiach veľkých riek nie je nezvyčajné nájsť ju desiatky kilometrov od otvoreného mora. Drží sa piesočnatého alebo bahnitého dna, kde sa dokonale maskuje – farba chrbta sa dokáže prispôsobiť podložiu do takej miery, že ju prehliadneš aj z metra.
Meno „bradavičnatá“ nedostala náhodou. Pozdĺž bočnej čiary a na hlave má rad drobných kostených hrbolčekov, ktoré pôsobia takmer ako jemná brnenie. Je to jeden zo znakov, podľa ktorých ju rybár odlíši od príbuzných platesovitých druhov, ktoré sa v tých istých vodách bežne vyskytujú.
Biológia a správanie
To s presúvajúcim sa okom nie je žart – je to biologická realita. Mladá platesa sa liahne ako normálna, obojstranne symetrická rybia larva a pláva zvisle ako každá iná rybka. Až v priebehu metamorfózy sa jedno oko presunie cez temeno hlavy na druhú stranu tela a ryba si osvojí život na boku, priľnutá ku dnu. Táto premena trvá len pár týždňov, ale je jedným z najpodivnejších vývojových procesov v celej rybej ríši.
Platesa je typický dravec číhajúci na dne – živí sa červami, kôrovcami, mäkkýšmi a drobnými rybkami, ktoré nasaje takmer bez varovania spod piesku. Je tolerantná voči teplote aj slanosti, čo z nej robí jedného z najprispôsobivejších morských druhov v našich zemepisných šírkach. Neresí sa na otvorenom mori, no mláď sa potom sťahuje práve do plytkých, brakických vôd pri pobreží, kde vyrastá.
Lov
Kto lovil kapra na položenú, ten sa v love platesy zorientuje rýchlo – princíp je podobný, len na inom dne a s inou návnadou. Loví sa najčastejšie z brehu alebo z mola na jednoduchý olovený systém s návazcom tesne pri dne, s návnadou ako morský červ alebo kúsok kreveta. Záber je často nenápadný, skôr jemné ťahanie než prudký trhnutie, pretože platesa sa k návnade prisaje a odpláva s ňou po dne.
Kto čaká divoký záber ako pri dravcovi, sklame sa – platesa loví potichu a rovnako potichu sa aj berie.
Pri love mimo Slovenska platia miestne predpisy krajiny, kde sa práve nachádzaš – lovné miery, doby ochrany aj povolené množstvá úlovku sa líšia štát od štátu a menia sa aj v priebehu rokov. Vždy si over aktuálne pravidlá u miestnej rybárskej správy alebo v platnej vyhláške danej krajiny, u nás analogicky ako by si si pri kaprových vodách overil poriadok SRZ. Ak rybu neplánuješ spracovať na kuchyni, zaobchádzaj s ňou šetrne – vlhké ruky, rýchle vyfotenie, návrat do vody bez zbytočného státia na slnku.
Zaujímavosť
Nie všetky platesy majú oči na tej istej strane. Existujú jedince, u ktorých sa oko presunie opačným smerom než je bežné pre daný druh – ide o vzácnu, no pomerne dobre zdokumentovanú anomáliu. Rybári, ktorí takýto úlovok vytiahnu, majú v podstate genetickú kuriozitu na konci vlasca, hoci na prvý pohľad vyzerá úplne rovnako ako každá iná platesa.