Predstav si rybu, ktorá sa v prvých týždňoch života rozhodne, že jedno oko je jej vlastne zbytočné, a tak si ho presunie na druhú stranu hlavy. Znie to ako výmysel, ale presne toto robí platesa veľká a je to jeden z mála prípadov, keď je biológia bizarnejšia než čokoľvek, čo by si vymyslel pri pive po rybačke. Slovenský rybár sa s ňou pri Dunaji nestretne, na to je platesa priveľmi morská záležitosť, ale kto bol niekedy na dovolenke pri Baltskom mori alebo severnej Európe s prútom v kufri auta, ten ju možno už držal v ruke a ani nevedel, čo presne chytil.
Výskyt a prostredie
Platesa veľká obýva plytšie pobrežné vody severovýchodného Atlantiku, od Barentsovho mora dole až po Stredozemné more, s najhustejšími populáciami v Severnom a Baltskom mori. Drží sa piesočnatého a bahnitého dna, kde sa dokáže takmer dokonale zamaskovať, prispôsobí si sfarbenie podľa podkladu a leží zaborená tak, že cez ňu prejde prúd vody a ty ju uvidíš, až keď sa pohne. Nájdeš ju v hĺbkach od pár metrov pri pobreží až po desiatky metrov na otvorenom mori, podľa ročného obdobia migruje bližšie k brehu alebo naopak do hlbších vôd na neres.
Biológia a správanie
To, čo z nej robí kuriozitu medzi rybami, je asymetria tela. Mláďa platesy sa vyliahne ako úplne bežná rybka so symetrickým telom a okom na každej strane hlavy, presne ako ktorýkoľvek náš pstruh alebo ostriež. Počas metamorfózy sa jedno oko postupne presunie na druhú stranu, telo sa splošťuje a ryba si celý zvyšok života ľahne na bok a pláva takpovediac naležato. Horná strana tela je hnedastá s oranžovými škvrnami a slúži na maskovanie, spodná strana zostáva biela. Živí sa dnovými bezstavovcami, mušľami, mnohoštetinavcami a menšími rybami, ktoré vyhrabáva alebo naň číha zaborená v substráte. Je to draví ale pomalý lovec, spolieha sa na trpezlivosť a prekvapenie viac než na rýchlosť.
Lov
Lov platesy je v zahraničí bežnou disciplínou surfového a člnkového rybolovu, u nás sa s ňou stretneš prakticky iba na dovolenke pri mori. Funguje na ňu jednoduchý prívlačový alebo návnadový prístup pri dne, kotvička s malým prívesom, kúsok pieskovej červy alebo mušle položený priamo na dno, kde sa ryba pohybuje. Dôležité je pracovať pomaly, platesa nereaguje na rýchly pohyb, skôr na niečo, čo sa pred ňou nenápadne mihne alebo leží nehybne priamo pri jej úkryte. Ak loví niekto v zahraničných vodách, mal by sa vždy riadiť miestnymi predpismi, lovné miery aj sezónne obmedzenia sa krajinu od krajiny líšia a nemá zmysel sa spoliehať na to, čo platí doma, informuj sa vždy priamo u miestneho správcu revíru alebo v aktuálnej legislatíve danej krajiny. Rovnaká opatrnosť platí aj pri manipulácii, plochá ryba sa dá ľahko poškodiť pri nesprávnom držaní, šetrné zaobchádzanie a rýchly návrat do vody sú na mieste všade, kde sa loví na princípe chyť a pusť.
Ryba, ktorá strávi mladosť ako každá iná a dospelosť ako optická ilúzia, si zaslúži aspoň trochu úcty.
Zaujímavosť na záver
Presun oka počas metamorfózy nie je len kozmetická zmena, mení sa aj funkcia mozgu a nervovej sústavy tak, aby ryba dokázala normálne vidieť oboma očami z jednej strany hlavy. Niektorí jedinci sa dokonca vyvinú opačne, s okami na ľavej strane namiesto pravej, čo je genetická zvláštnosť, ktorú vedci dodnes skúmajú. Nabudúce, keď budeš na pláži pri mori a niekto vedľa teba vytiahne plochú rybu, ktorá vyzerá, akoby prežila nehodu, vedz, že je to úplne normálny, funkčný a evolučne dômyselný tvor. Príroda si len niekedy robí srandu vlastným spôsobom.