Sedí oproti nej v obleku, ktorý vyzerá, akoby si ho požičala od staršej sesternice na svadbu. Sako jej padá cez plecia ako plachta, blúzka je zapnutá až po krk a topánky vŕzgajú pri každom pohybe. Kandidátka je šikovná, odpovede má pripravené, no HR manažérka si počas rozhovoru trikrát pomyslí to isté: pôsobí to, akoby hrala niekoho iného. A presne v tomto je ten problém — nie v tom, že by bola zle oblečená, ale v tom, že sa v tom oblečení evidentne necíti dobre.
Prehnaná snaha sa dá vycítiť rovnako rýchlo ako nedbalosť. Outfit, ktorý kričí „pozrite sa, ako veľmi som sa snažila zapadnúť“, pôsobí paradoxne opačne — vyvoláva pochybnosť, či dotyčná vôbec vie, kam ide. Firemná kultúra dnes zriedka vyžaduje kostým ako z devätnásteho storočia. Skôr naopak: čím uvoľnenejšie prostredie, tým viac vynikne, keď sa niekto obliekol, akoby šiel na pohovor do banky v osemdesiatych rokoch.
Čo si všimnú prví, aj keď to nepriznajú
Nábor pracovníkov je z veľkej časti o dôvere. A dôvera sa buduje aj cez maličkosti, ktoré si človek nevedomky všimne skôr, než začne počúvať odpovede. Pokrčená blúzka. Topánky, ktoré nesedia k ničomu inému na tele. Kabelka plná papierov, z ktorej pri každom pohybe niečo vypadáva. Nie preto, že by boli tieto detaily rozhodujúce, ale preto, že podvedome signalizujú niečo o tom, ako si človek vie zorganizovať aj iné veci — napríklad prácu.
Rovnako rušivo pôsobí opačný extrém: outfit, ktorý je viditeľne drahší než plat, o ktorý sa práve uchádzaš. Nová dizajnérska kabelka na pohovore o pozíciu s nástupným platom osemsto eur vysiela zmiešaný signál. Nejde o to predstierať skromnosť, ktorú nemáš, ale o to, aby oblečenie nerozprávalo iný príbeh než ten, ktorý chceš odovzdať slovami.
Najlepší outfit na pohovor je ten, na ktorý si po dvadsiatich minútach zabudneš, že ho máš na sebe.
Prvý deň je iná disciplína ako pohovor
Na pohovore sa predávaš. Prvý deň v práci sa už len začleňuješ — a to je zásadný rozdiel, ktorý veľa ľudí prehliada. Kým na pohovore je fajn pôsobiť trochu formálnejšie, než je bežný štandard firmy, prvý deň je čas naladiť sa na realitu kolektívu. Ak si si všimla, že kolegyne chodia v rifliach a tenisoch, oblek zo dňa pohovoru bude pôsobiť ako kostým. Ak naopak firma drží formálnejší dress code, netreba sa hneď prvý deň predvádzať v najpohodlnejšom kúsku zo šatníka.
Najbezpečnejšia stratégia je „o jeden stupeň elegantnejšie, než je priemer v miestnosti“. Nie o tri stupne vyššie, nie rovnako. Táto drobná rezerva dáva najavo, že si vec neberieš na ľahkú váhu, no zároveň nepôsobíš, akoby si sa práve vrátila z iného sveta.
Pohodlie nie je to isté čo nedbalosť
Veľa žien si mýli pojem „autentické“ s pojmom „prvé, čo mám poruke“. Autentický outfit neznamená obliecť si to, v čom by si šla na kávu so sestrou. Znamená to nájsť kúsky, v ktorých sa vieš pohybovať prirodzene — sadnúť si, podať ruku, nakloniť sa dopredu bez toho, aby si riešila, či ti nevidno podprsenku alebo či sa ti sukňa nezdvíha. Pohodlie v tomto zmysle nie je štýl navyše. Je to podmienka, aby si sa počas rozhovoru sústredila na obsah, nie na to, ako sedíš.
Nakoniec sa všetko scvrkne na jednu otázku, ktorú si oplatí položiť si pred zrkadlom ešte predtým, než vyjdeš z bytu: cítim sa v tomto ako ja, len o niečo upravenejšia verzia? Ak je odpoveď áno, oblečenie urobilo svoju prácu — a môžeš sa konečne venovať tomu, čo naozaj rozhoduje.