Sused zavolal v auguste, hlas mal ako pred búrkou. Diviaky mu prešli cez kukuricu ako valec a to, čo nezožrali, rozdupali. Sedel som vtedy na chate a vedel som presne, čo mu poviem, aj to, že ma neposlúchne — pretože v jeho revíri už roky nikto nezasial jediné políčko pre zver a čuduje sa, prečo si zver hľadá jedlo tam, kde sa oplatí najviac. Zver totiž nemá vlastenecký cit k hraniciam poľovných revírov. Ide tam, kde je najedno a najbezpečnejšie.
Prečo políčko a nie len kŕmidlo
Prikrmovanie zveri v zime je povinnosť aj remeslo, ale políčko pre zver je niečo iné — je to plánovaná ponuka, ktorá má zver držať v revíri po celý rok, nielen keď leží sneh. Dobre umiestnené a dobre osiate políčko robí tri veci naraz: kŕmi, upokojuje a odvádza pozornosť od poľnohospodárskych kultúr, na ktoré má sused inú, oveľa drahšiu predstavu. Ak zver nájde vo svojom revíri dostatok chutnej a dostupnej potravy, nemá dôvod migrovať za hranicu, kde ju čaká streľba zo strechy auta a nadávky namiesto pokoja.
Základná chyba, ktorú vídam v revíroch neustále, je snaha vysadiť jednu plodinu na veľkej ploche a čakať zázrak. Zver je rovnako vyberavá ako človek pri jedálnom lístku — v lete chce niečo iné než v novembri. Preto sa osvedčuje kombinácia viacerých plodín na menších plochách, rozmiestnených po revíri tak, aby zver mala kam ísť v každom ročnom období bez toho, aby prešla cez chotárnu hranicu.
Čo naozaj funguje
Jačmeň a oves sú klasika, ktorá zaberie hlavne na jeseň, keď zrno dozrieva a srnčia i diviačia zver ho vyhľadáva prednostne. Topinambur, tá nenápadná rastlina s hľuzami pod zemou, je pre diviaky doslova magnet — hrabú si ho sami, čo znamená menej práce pre hospodára a viac zábavy pre zver, presne tam, kde ju chceme mať. Repka a facélia fungujú skvele v jarnom a letnom období, keď zver potrebuje bielkoviny po zime, a facélia má navyše tú výhodu, že priláka aj hmyz, čo poteší bažantiu a jarabičiu zver.
Kukurica má svoje miesto, ale treba byť opatrný — je to plodina, ktorá diviačiu zver priam vychováva k škodám na okolitých poliach, ak je vysiata príliš blízko hranice revíru alebo v príliš malom množstve. Lepšie je vysadiť ju vo väčšom bloku uprostred revíru, kde poskytne aj kryt, nielen potravu. Ďatelina a lucerna sú zase ťahákom pre srnčiu zver počas celého vegetačného obdobia a znášajú aj kosenie, čo z nich robí prakticky bezúdržbovú voľbu.
Políčko, ktoré nekŕmi zver od jari do zimy, je len drahá dekorácia revíru.
Umiestnenie rozhoduje viac ako výber semena
Videl som revíry, kde bolo osiate políčko botanicky dokonalé, a napriek tomu ho zver obchádzala veľkým oblúkom. Dôvod bol prostý — stálo príliš na otvorenom priestranstve, bez krytu, kam by sa zver stiahla pri najmenšom náznaku nebezpečenstva. Zver potrebuje k jedlu pristupovať s pocitom bezpečia, nie s pocitom, že je na výstavnej ploche. Políčko preto patrí k lesnému okraju, do zákrutu chodníka, kam nevidno z cesty ani z posedu suseda za kopcom.
Rovnako dôležité je políčko rozdeliť na menšie plochy namiesto jedného veľkého celku. Zver sa rozptýli, škody na jednotlivých kultúrach klesnú a hospodár získa lepší prehľad o tom, čo sa v revíri deje — pri postriežke na okraji takého políčka totiž často zistíte viac o stave zveri než za mesiac chodenia po revíri.
Sused si nakoniec políčko založil, aj keď s otvorenou nedôverou, že to vôbec môže fungovať. O rok mi volal znova. Tentoraz nie kvôli škodám, ale s otázkou, prečo diviaky odrazu chodia k nemu a nie na susedovu kukuricu za potokom. Vysvetlenie bolo jednoduché: zver nerozmýšľa o hraniciach revírov, len o tom, kde sa najedno bez rizika. Kto jej to ponúkne prvý, ten ju má.