Predstavte si kapra, ktorý by mal chuť žraloka a čeľusť plnú žiletiek. Presne taký dojem robí lufar na každého, kto ho prvýkrát vytiahne z vody a nechtiac mu strčí prsty príliš blízko k papuli. Slovenský rybár ho nestretne na Váhu ani na Oravskej priehrade, ale kto si dá dovolenku pri Stredozemnom mori alebo v Biskajskom zálive s prútom v kufri auta, mal by o ňom vedieť viac než len to, že hryzie.
Výskyt a prostredie
Pomatomus saltatrix je kozmopolitný druh, ktorý sa vyskytuje takmer vo všetkých teplých a miernych moriach sveta okrem severného Tichého oceánu. V Európe ho stretneme hlavne v Stredozemnom mori, Čiernom mori a pri atlantickom pobreží. Je to pelagická ryba – žije v otvorenej vode, väčšinou v blízkosti hladiny, a rada sa drží pri prúdoch, mólach, ústiach riek a miestach, kde sa koncentrujú kŕdle drobných rýb. Lufar necestuje sám. Tam, kde sa objaví jeden kus, sa dá čakať celý húf, ktorý dokáže za pár minút rozohnať kŕdeľ sardiniek na hladine do paniky viditeľnej aj z brehu.
Biológia a správanie
Telo má torpédovité, striebristé, uspôsobené na rýchle prenasledovanie koristi. Charakteristická je silná, dopredu vysunutá spodná čeľusť s ostrými zubami – nástroj, ktorým dokáže korisť doslova prerezať na polovicu, nielen zhltnúť. Lufar je dravec so silným stádovým inštinktom, loví v skupinách a jeho útoky na kŕdle rýb pripomínajú skôr organizovaný nálet než náhodné hryznutie. Je to ryba rýchla, agresívna a s vysokou mierou aktivity aj v podmienkach, kde by sa iné druhy stiahli do pokoja. Dorastá do slušných rozmerov a jeho sila na udici je porovnateľná s oveľa väčšími rybami, než by človek na prvý pohľad čakal.
Zaujímavé je správanie pri love koristi – lufar často zabíja viac, než dokáže skonzumovať. Táto vlastnosť, ktorú rybári po celom svete pozorujú desaťročia, mu vyslúžila povesť ryby, ktorá loví akoby z čistej agresivity, nie iba z hladu.
Význam pre rybára
Pre slovenského rybára je lufar skôr exotickým zážitkom z morskej dovolenky než bežnou súčasťou rybárskeho kalendára. Loví sa najčastejšie prívlačou z brehu alebo z lode, s kovovým lankom pred návnadou – bez neho vám prekusne šnúru skôr, než stihnete zaseknúť. Reaguje dobre na rýchlo vedené blyskáče a menšie woblery imitujúce drobné rybky, pri ktorých je kľúčová práve rýchlosť a nervózny pohyb návnady. Boj na prúte je prudký, plný rýchlych únikov a skokov, takže aj skúsený sladkovodný rybár si pri prvom kontakte s lufarom uvedomí, že toto je iná liga sily.
Pri manipulácii treba počítať s tým, že ryba je nebezpečná – zuby dokážu poraniť aj skúsenú ruku, preto sa odporúča háčkovač alebo kliešte a opatrné vybratie z háčika. Ak sa rozhodnete rybu pustiť späť, robte to rýchlo a šetrne, ideálne s mokrými rukami, aby ste jej neublížili viac, než je nutné. Konkrétne miery, doby ochrany a denné limity sa v jednotlivých krajinách a lokalitách líšia a menia sa nariadeniami – pred výletom si vždy overte platné miestne predpisy, prípadne aktuálnu vyhlášku a rybársky poriadok danej oblasti.
Kto raz videl lufara útočiť na kŕdeľ sardiniek na hladine, pochopí, prečo mu rybári hovoria morský vlk s plutvami.
Zaujímavosť na záver
Lufar dostal svoje rodové meno Pomatomus z gréčtiny a v angličtine sa mu hovorí bluefish. Jeho poľovačky v kŕdľoch dokážu zafarbiť hladinu do červena od zvyškov koristi, čo je pohľad, ktorý si žiadny návštevník pobrežia nezabudne vymazať z pamäti – aj keď by možno chcel.