Porto sa nedá obísť opatrne. Mesto stúpa priamo od rieky Douro strmými uličkami hore, akoby architekti nikdy nepočuli o rovine, a turista sa tu za pár hodín nazbiera toľko schodov, koľko doma nespraví za mesiac. Práve táto nerovnosť terénu je dôvod, prečo Porto pôsobí inak než susedný Lisabon — menej rozľahlé, oveľa stlačenejšie, a preto aj intenzívnejšie.
Rieka, ktorá dala mestu meno aj obchod
Douro nie je len malebná kulisa na fotky zo zábradlia mosta Dom Luís I. Práve po tejto rieke sa stáročia splavovalo víno z vinohradov v údolí Douro dolu do Vily Nova de Gaia, mestskej časti na opačnom brehu, kde sídlia tradičné pivnice portského vína. Mená ako Sandeman, Graham's či Ferreira sú tu vypísané veľkými písmenami na fasádach skladov a väčšina z nich ponúka prehliadky s ochutnávkou. Kto chce vedieť, čo presne ochutnávka obsahuje a koľko stojí, mal by si to overiť priamo na webe konkrétnej pivnice — ceny aj ponuka sa menia sezónne.
Most Dom Luís I. je sám osebe dielom, ktoré stojí za zastavenie — navrhol ho žiak Gustava Eiffela a jeho horné poschodie dnes slúži métru, zatiaľ čo dolné patrí peším a autám. Prejsť ho peši navečer, keď sa rozsvietia farebné domy Ribeiry na brehu, patrí medzi tie momenty, pre ktoré sa do Porta oplatí prísť aj mimo hlavnej sezóny.
Ribeira a labyrint starého mesta
Štvrť Ribeira, zapísaná v zozname UNESCO, je najstaršia a najfotografovanejšia časť Porta — úzke uličky, vypraté prádlo medzi balkónmi, rybie reštaurácie s výhľadom na rieku. Odporúčam prísť sem skôr ráno, kým sa nábrežie nezaplní turistickými skupinami, alebo naopak neskoro večer, keď svetlá z mosta padajú na hladinu a atmosféra sa spomalí.
Kúsok vyššie, smerom k centru, stojí knižnica Livraria Lello, ktorá sa preslávila ako údajná inšpirácia pre svet Harryho Pottera — J. K. Rowlingová v Porte istý čas žila. Vstup je dnes spoplatnený a treba si rezervovať čas vopred cez oficiálny web, inak hrozí, že sa človek postaví do rady na hodinu čakania len preto, aby videl točité schodisko.
Porto nie je mesto, ktoré sa dá odfotiť za jedno popoludnie. Treba mu dať čas, aby sa ukázalo po vrstvách — ako dobré víno, ktoré tu dozrieva.
Atlantik, jedlo a praktické veci na cestu
Kto si myslí, že Porto je len o rieke a víne, mal by si vziať plavky a vydať sa na západ, k pobrežiu pri Foz do Douro alebo Matosinhos. Atlantik je tu chladnejší než Stredozemné more, na ktoré sú Slováci zvyknutí z Chorvátska, ale surferi a milovníci dlhých prechádzok po piesku si prídu na svoje. Matosinhos je navyše známy grilovanými sardinkami priamo na nábreží — v lete voňajú celé ulice.
Z jedla treba spomenúť francesinhu, ťažké sendvičové jedlo zaliate syrom a omáčkou, ktoré je typické práve pre Porto a nie pre zvyšok Portugalska. Nie je to ľahké jedlo na horúci deň, ale patrí k mestu rovnako ako portské víno.
Zo Slovenska sa do Porta lieta najčastejšie s prestupom, priame lety bývajú sezónne a ich dostupnosť sa mení, preto stojí za to sledovať ponuky priamo cez porovnávače letov alebo stránky leteckých spoločností. Najlepšie obdobie na návštevu je jar alebo skorá jeseň — leto vie byť v centre dusné a preplnené, zima zas daždivá. Na tri až štyri dni sa dá vidieť podstatná časť mesta pešo, pivnice v Gaii sú prakticky pripojené na centrum peším mostom, čo šetrí čas aj peniaze za taxíky.
Aktuálne informácie k vstupu, prípadným vízovým povinnostiam pre cesty mimo schengenského priestoru cez Portugalsko či bezpečnostnej situácii v meste odporúčam vždy overiť na webe Ministerstva zahraničných vecí SR pred odchodom — Porto samo osebe patrí medzi bezpečnejšie európske mestá, ale aktuálny stav sa môže meniť.
Mesto, ktoré sa nesnaží byť dokonalé pohľadnicové Portugalsko — namiesto toho ponúka niečo drsnejšie, viac zaprášené, ale o to úprimnejšie. A práve preto sa doň oplatí vrátiť.