Dážď bubnuje na kapucňu, vietor ohýba smreky a rozum hovorí, že dnes je lepšie ostať doma s čajom. Ja si napriek tomu obúvam gumáky. Lebo posliedka, teda tichý pochod revírom za zverou, práve v takomto počasí dokáže priniesť viac než desať pekných rán slnečného rána. Zver má totiž tie isté zmysly ako my, len oveľa lepšie vyvinuté — a za pekného počasia ich vie použiť naplno. Za vetra a dažďa je to iné.
Vietor ako spojenec, nie nepriateľ
Srnčia a jelenia zver spolieha predovšetkým na čuch. Nos majú citlivejší než najlepší poľovný pes, a keď vietor fúka od nich k vám, ste odhalení skôr, než uvidíte čo len jeden pohyb v poraste. Ale otočte to — choďte proti vetru, nechajte ho fúkať vám do tváre — a zrazu je z vašej najväčšej slabiny výhoda. Zver vás necíti. A silný vietor navyše rozhýbe celý les: kýve konármi, šumí v tráve, prehlušuje kroky. Váš krok medzi lístím sa stratí v tom istom hluku, ktorý robí príroda sama. Je v tom aj istá pokora. Počasie si nevyberáte, prispôsobujete sa mu. Skúsený poľovník nečaká na ideálny večer podľa predpovede, ale číta vietor priamo v revíri — vlhčeným prstom, dymom cigarety, alebo jednoducho podľa toho, kam sa nakláňajú vetvičky bahniatka pri chodníku.
Kto loví len za pekného počasia, nespozná polovicu svojho revíru.
Dážď stlmí, čo slnko prezradí
Suché lístie pod nohou je nepriateľ číslo jeden každého, kto sa snaží priblížiť k zveri nespozorovane. Po týždni dažďa je z neho mäkká, tichá podložka. Kroky sa strácajú, konáre sa neláme s ostrým prasknutím, ale ohýbajú potichu. Mokrý porast tlmí zvuk lepšie než čokoľvek iné, čo do revíru prinesiete — okrem, samozrejme, trpezlivosti. Zver sa navyše za dažďa správa inak. Prestáva sa toľko preháňať, viac sa zdržiava na krajoch remíz, kde nájde aspoň čiastočný kryt pod korunami stromov. Diviačia zver, ktorá je za sucha opatrná a väčšinou nočná, sa počas daždivých dní odváži von aj za šera, lebo dážď jej priniesol chlad a ona potrebuje pohyb. Skrátka — počasie mení jej harmonogram a kto to vie využiť, získava čas, ktorý by inak čakal zbytočne na posede.
Cena, ktorú za to platíte
Netvrdím, že ísť do lesa v búrke je rozumné — bezpečnosť ide vždy prvá, a padajúci konár nerozlišuje medzi poľovníkom a turistom. Ale mrholenie, vytrvalý dážď, silnejší vietor bez búrky — to je počasie, ktoré odmeňuje tých, čo sa neboja premoknúť. Výbava musí byť na to pripravená: nepremokavá bunda, ktorá nešuští pri každom pohybe, ďalekohľad s dobrou optikou aj v šere, a hlavne trpezlivosť, ktorá v mokrom oblečení mizne rýchlejšie než za slnečného dňa. Odmena? Menej stretnutí s inými poľovníkmi či turistami, tichší revír, zver bližšie a menej ostražitá. A ten zvláštny pocit, keď stojíte premočený až na kožu, vietor vám hučí okolo uší, a zrazu sa spoza mokrého jelšového porastu vynorí srnec, ktorý o vás nemá ani tušenia. To sú momenty, pre ktoré sa oplatí obliecť gumáky aj vtedy, keď rozum radí opak.