Vôňa, ktorá prichádza pred letnou búrkou a hneď po prvých kvapkách, patrí k najlepšie rozpoznateľným pachom vôbec. Nie je to voda — tá nevonia nijako.
Vôňa má meno
Pomenovanie petrichor zaviedli dvaja austrálski vedci v šesťdesiatych rokoch. Označili tak zmes látok, ktoré sa počas sucha usadzujú na kameňoch a pôde a pri navlhčení sa uvoľnia. Časť z nich vylučujú rastliny, časť pochádza z rozkladu organickej hmoty.
Baktérie, ktoré voňajú po zemi
Najsilnejšiu zložku vyrábajú pôdne baktérie a volá sa geosmín. Ľudský nos je na ňu mimoriadne citlivý — rozpoznáme ju v koncentráciách, pri ktorých by väčšina látok zostala nepovšimnutá. Tá istá látka dáva chuť červenej repe a spôsobuje zemitú pachuť vody.
Dážď nevonia. Voňať začne to, čo dážď zdvihne zo zeme.
Ako sa vôňa dostane do vzduchu
Rýchle kamery ukázali, že dopadajúca kvapka zachytí v póroch pôdy drobné bublinky vzduchu. Tie vystúpia nahor a puknú, čím vystrelia mikroskopické kvapôčky s pachovými látkami. Vietor ich potom rozšíri aj kilometre pred samotný dážď.
Ostrá vôňa pred búrkou
Druhý typický pach je štipľavý a pochádza z ozónu, ktorý vzniká pri elektrických výbojoch vo vyšších vrstvách atmosféry. Zostupné prúdy ho stiahnu k zemi ešte pred príchodom mrakov. Kombinácia oboch vôní je dôvod, prečo mnohí ľudia tvrdia, že búrku cítia — a majú pravdu.