Najprv záblesk, potom ticho a napokon rachot. Rozdiel neznamená, že hrom vznikol neskôr — obe udalosti sa dejú naraz a rozdelí ich až cesta k pozorovateľovi.
Rýchlosť, ktorá rozhoduje
Svetlo prekoná niekoľko kilometrov prakticky okamžite. Zvuk potrebuje na jeden kilometer približne tri sekundy. Ak od záblesku napočítame deväť sekúnd, búrka je zhruba tri kilometre ďaleko — a to je odhad, ktorý postačí aj bez prístrojov.
Odkiaľ sa berie zvuk
Výboj zohreje vzduch v úzkom kanáli na desaťtisíce stupňov behom zlomku sekundy. Vzduch prudko expanduje a vzniká tlaková vlna, ktorú počujeme ako hrom. Praskot na začiatku pochádza z najbližšej časti výboja, dunenie z jeho vzdialenejších úsekov.
Hrom nie je odpoveď na blesk. Je to ten istý jav, ktorý dorazil pomalšie.
Prečo sa niekedy hrom neozve
Zvuk sa v atmosfére ohýba a tlmí. Nad zhruba dvadsiatimi kilometrami sa k pozorovateľovi väčšinou nedostane, hoci blesk je jasne viditeľný. Ľudová „blýskavica bez hromu" je teda obyčajná vzdialená búrka.
Prečo sa hrom rozvlní do dunenia
Blesk nie je bod, ale kanál dlhý aj niekoľko kilometrov. Zvuk z jeho jednotlivých častí prichádza s rôznym oneskorením a navyše sa odráža od oblakov, kopcov a budov. Preto krátky výboj počujeme ako valiaci sa zvuk, ktorý trvá aj desiatky sekúnd. Vzdialenosť búrky sa dá odhadnúť jednoducho: počet sekúnd medzi bleskom a hromom vydelený tromi dá približnú vzdialenosť v kilometroch. Ak je rozdiel kratší než desať sekúnd, búrka je nad hlavou a je čas ísť dnu.