Rieky do mora nepretržite prinášajú sladkú vodu. More je napriek tomu slané a zostáva slané celé milióny rokov. Vysvetlenie sa skrýva v tom, čo voda cestou zoberie so sebou.
Soľ z kameňa
Dažďová voda je mierne kyslá a pri stekaní po skalách z nich rozpúšťa nepatrné množstvá minerálov. Každá rieka teda nesie soľ, len v takom nízkom množstve, že ju nezachytíme chuťou. Do mora sa však tento prísun sype nepretržite už veľmi dlho.
Voda sa z hladiny odparuje, soľ zostáva. Za stovky miliónov rokov sa tak nazbieral obsah, ktorý dnes cítime.
Prečo more neslanie donekonečna
Soľ z mora aj odchádza. Ukladá sa v sedimentoch, viaže sa v morských organizmoch a časť sa vracia do zemskej kôry pri okrajoch platní. Príjem a odchod sú približne v rovnováhe, takže slanosť sa už dlho výrazne nemení.
More nie je slané preto, že by soľ vyrábalo. Je slané preto, že ju nemá kam odložiť.
Rozdiely medzi morami
Baltské more je takmer sladké, pretože doň ústi množstvo riek a odparovanie je slabé. Červené more je naopak veľmi slané, lebo je horúce, uzavreté a rieky doň prakticky netečú. Mŕtve more je extrém, v ktorom sa už soľ vylučuje na brehoch.
Prečo sa v slanej vode ľahšie pláva
Rozpustená soľ zvyšuje hustotu vody, takže telo v nej vytlačí väčšiu hmotnosť a nesie sa vyššie. V Mŕtvom mori je rozdiel taký veľký, že sa človek potopiť prakticky nedokáže. Ten istý dôvod stojí za tým, prečo lode plávajú v sladkovodnom prístave o kúsok hlbšie než v mori. Rozdiely v slanosti navyše poháňajú oceánske prúdy, takže na nich nepriamo závisí aj to, aké počasie panuje na európskom pobreží.