Deň a rok považujeme za dve nezávislé veličiny a nikoho nenapadne ich porovnávať. Na Venuši je to prvá vec, ktorá zaujme — deň tam trvá dlhšie než celý rok.
Čísla, ktoré neladia
Venuša obehne Slnko približne za dvestodvadsaťpäť pozemských dní. Okolo vlastnej osi sa otočí za dvestoštyridsaťtri. Otáčanie je teda pomalšie než obeh a rozdelenie na deň a noc sa neriadi bežnou logikou.
Rotácia opačným smerom
Väčšina planét sa točí rovnakým smerom, akým obieha. Venuša je výnimka — točí sa opačne, takže Slnko na nej vychádza na západe. Vysvetlenia hovoria o dávnom obrovskom náraze alebo o dlhodobom pôsobení hustej atmosféry a slapových síl.
Deň a rok nie sú univerzálne jednotky. Sú to len vlastnosti konkrétnej planéty.
Atmosféra, ktorá predbieha planétu
Ovzdušie Venuše obieha okolo planéty za štyri dni, čiže mnohonásobne rýchlejšie, než sa otáča povrch. Vzniká tak trvalá búrka pokrývajúca celú planétu. Kombinácia hustej atmosféry a oxidu uhličitého robí z Venuše najhorúcejší svet slnečnej sústavy — teplejší než Merkúr, ktorý je bližšie k Slnku.
Prečo sa jej hovorí sestra Zeme
Veľkosťou aj zložením je Venuša Zemi veľmi podobná a pravdepodobne mala kedysi aj vodu. Skleníkový efekt sa však vymkol kontrole a povrch dnes dosahuje takmer päťsto stupňov. Práve preto sa Venuša študuje ako varovný príklad toho, čo sa s planétou môže stať.