Čierna je v našom prostredí neoddeliteľne spojená so smútkom. Vo veľkej časti Ázie by na pohrebe pôsobila nepatrične, pretože tam tú istú úlohu plní biela.
Odkiaľ pochádza čierna
Rimania nosili pri smútku tmavé tógy a stredoveká Európa v tom pokračovala. Čierne látky boli navyše drahé, pretože sa ťažko farbili, takže smútočný odev bol aj prejavom postavenia. Móda čierneho smútku vyvrcholila v 19. storočí, keď mal presné pravidlá aj trvanie.
Biela ako farba prechodu
V Číne, Indii, Kórei a ďalších krajinách je biela farbou smútku a čistoty. Súvisí s predstavou prechodu do ďalšieho stavu, nie s koncom. Preto sa v týchto kultúrach biela nehodí na svadbu — tú naopak sprevádza červená ako farba šťastia.
Farby nemajú vlastný význam. Majú len ten, ktorý sme sa ich naučili čítať.
Iné odtiene smútku
Historicky sa objavovala aj fialová v Latinskej Amerike, žltá v starom Egypte či modrá v niektorých oblastiach. Európske kráľovné nosili v období smútku niekedy bielu, čo bola výnimka určená ich postaveniu. Nejde teda o dve možnosti, ale o pestrú škálu, z ktorej si každá kultúra vybrala.
Čo sa mení dnes
Pribúda pohrebov, na ktorých rodina výslovne žiada svetlé farby alebo obľúbenú farbu zosnulého. Zámerom je pripomenúť život, nie stratu. Ukazuje sa tak, že aj pevne zakorenený zvyk sa dá zmeniť v priebehu jednej generácie, ak sa zmení to, čo od obradu očakávame. Zaujímavé je, že v Európe bola biela farbou smútku ešte v stredoveku, najmä pri kráľovských vdovách — čierna sa presadila až neskôr.