Filmová vesmírna bitka bez zvuku by nefungovala, a preto ho tvorcovia pridávajú. Realita je iná: aj tá najväčšia explózia by prebehla úplne nepočuteľne.
Zvuk je pohyb prostredia
Zvuk nie je samostatná vec, ale striedanie zhustenia a zriedenia v látke — vo vzduchu, vo vode, v kove. Vo vesmíre je hustota častíc taká nízka, že sa vlna nemá čím prenášať. Preto tam neexistuje ticho ako nedostatok hluku, ale ako neprítomnosť prostredia.
Ako sa teda vesmír počúva
Sondy zaznamenávajú elektromagnetické vlny a rádiové signály, ktoré sa dajú previesť do počuteľného rozsahu. Nahrávky planét, ktoré kolujú po internete, sú práve takéto prevody, nie skutočný zvuk. Ide o preklad, podobne ako pri snímkach v nepravých farbách.
Vo vesmíre nie je ticho preto, že by nič nedunelo. Nie je tam nič, čo by dunenie prenieslo.
Výnimka v galaktickej kope
Medzi galaxiami sa nachádza riedky horúci plyn, ktorý už zvukové vlny prenášať dokáže. Astronómovia v jednej z kôp objavili vlny zodpovedajúce nesmierne hlbokému tónu — o mnoho oktáv nižšiemu, než dokáže zachytiť ľudské ucho. Zvuk vo vesmíre teda existuje, len na frekvenciách mimo našej predstavivosti.
Prečo v skafandri počuť
Vnútri obleku je vzduch, takže vlastný dych aj hlas sa šíria bežne. Medzi dvoma kozmonautmi však zvuk neprejde a komunikácia prebieha rádiom. Ak sa dotknú prilbami, zvuk sa prenesie cez pevný materiál — trik, ktorý sa skutočne používa pri poruche vysielačky.