Cesta do hôr znamená stúpanie k Slnku a zároveň k chladu. Znie to protirečivo, kým si človek uvedomí, odkiaľ sa teplo vo vzduchu vlastne berie.
Vzduch sa ohrieva zdola
Slnečné lúče prechádzajú atmosférou takmer bez toho, aby ju ohriali. Teplo vzniká až na povrchu, ktorý žiarenie pohltí, a odtiaľ sa šíri nahor. Čím vyššie sa nachádzame, tým sme ďalej od zdroja tepla.
Riedky vzduch neudrží teplo
S výškou klesá tlak a vzduch sa rozpína. Rozpínajúci sa plyn sa ochladzuje, aj keď mu nikto teplo neodoberá. Priemerne teplota klesá zhruba o pol stupňa na sto metrov, takže rozdiel medzi dolinou a vrcholom môže byť aj dvadsať stupňov.
Vzdialenosť k Slnku sa výstupom na Gerlach zmení zanedbateľne. Vzdialenosť od zohriatej zeme podstatne.
Snehová čiara
Hranica, nad ktorou sneh vydrží celý rok, sa mení podľa zemepisnej šírky. V Alpách leží vysoko v horách, v Škandinávii oveľa nižšie a v tropických pohoriach zase veľmi vysoko. Rovnaká nadmorská výška teda neznamená všade rovnaké podmienky.
Prečo sa v horách rýchlejšie spálime
Riedka atmosféra prepustí viac ultrafialového žiarenia a sneh ho navyše odráža nahor. Kombinácia chladu a silného žiarenia je zradná, pretože chýba varovný pocit horúčavy. Práve preto sa najhoršie spáleniny objavujú na jar na lyžiach, nie v lete pri vode. Hranica trvalého snehu sa pritom za posledné desaťročia posúva vyššie a ľadovce v Alpách ustupujú rýchlejšie, než sa čakalo. Fotografie tých istých miest s odstupom päťdesiatich rokov patria k najnázornejším dokladom zmeny klímy.