Deň je otočka Zeme, rok je obeh okolo Slnka, mesiac zhruba sleduje fázy Mesiaca. Týždeň je jediná bežná časová jednotka, ktorá nemá v prírode žiadny náprotivok. Prečo je teda sedemdňový a prečo sa ujal prakticky všade?
Sedem svetiel na oblohe
Stopa vedie do Babylonu. Astronómovia tam sledovali sedem telies, ktoré sa po oblohe pohybovali inak než hviezdy: Slnko, Mesiac, Mars, Merkúr, Jupiter, Venušu a Saturn. Každému z nich priradili jeden deň. Sústava sa cez helenistický svet dostala do Ríma a odtiaľ ďalej — a v názvoch dní prežila dodnes. Anglické Saturday je Saturnov deň, francúzske mardi patrí Marsu.
Židovský šabat a kresťanská nedeľa
Druhá vetva je náboženská. Sedemdňový cyklus so dňom odpočinku zakotvený v židovskej tradícii dal týždňu pevný rytmus a spoločenský význam. Keď kresťanstvo prevzalo tento rámec a Rím ho v štvrtom storočí formálne uznal, sedemdňový týždeň sa stal štandardom celej neskoršej Európy.
Týždeň prežil, lebo je dosť krátky na plánovanie práce a dosť dlhý na to, aby mal zmysel deň voľna.
Pokusy o zmenu, ktoré neprežili
Francúzska revolúcia zaviedla desaťdňový cyklus, Sovietsky zväz skúšal päť- a šesťdňový. Oba pokusy stroskotali, aj keď na papieri boli logickejšie. Ukázalo sa, že rytmus týždňa je príliš hlboko zapustený v spoločenskom živote — a že ľudia potrebujú spoločný deň voľna, nie len voľno rozdelené každému inokedy.
Prečo sa nedá zmeniť ani dnes
Návrhy na štvordňový pracovný týždeň sa netýkajú dĺžky týždňa, ale rozdelenia práce v ňom — a práve to ukazuje silu zvyku. Sedemdňový cyklus je zapísaný v pracovných zmluvách, školských rozvrhoch, doprave aj v tom, kedy sa stretávame s rodinou. Zmeniť jednotku, na ktorej stojí koordinácia celej spoločnosti, by znamenalo prerobiť všetko naraz.