Islandský otec, matka a dve deti môžu mať štyri rôzne priezviská a nikto sa nad tým nepozastaví. Systém, ktorý inde zanikol, tam funguje dodnes.
Meno otca ako základ
Priezvisko vzniká z krstného mena otca s koncovkou označujúcou syna alebo dcéru. Dcéra Jóna bude Jónsdóttir, syn Jónsson. V ďalšej generácii sa celý postup zopakuje s novým otcom, takže sa nič nededí.
Prečo sa oslovuje krstným menom
Keďže priezvisko označuje len rodiča, samo o sebe nikoho neidentifikuje. Ľudia sa preto oslovujú krstným menom vrátane politikov a v telefónnych zoznamoch sú zoradení rovnako. Formálne oslovenie priezviskom, na ktoré je zvyknutá stredná Európa, tam nedáva zmysel.
Priezvisko na Islande neurčuje rod. Určuje jednu generáciu.
Zoznam povolených mien
Nové krstné mená musia byť zlučiteľné s islandskou gramatikou, aby sa dali skloňovať, a existuje na to schvaľovací orgán. Vyvoláva to pravidelné spory, keď rodičia chcú meno zo zahraničia. Zmyslom je udržať jazyk, ktorý zostal blízky stredovekej severčine.
Kde inde systém prežil
Podobné tvorenie mien poznala celá severná Európa a jeho stopy nesú priezviská ako Johansson či Andersen, len sa už dedia. Vlastnú obdobu má aj arabské a ruské prostredie v podobe otcovského mena medzi krstným a priezviskom. Islandu sa len ako jedinému podarilo udržať pôvodné pravidlo živé.