Písmená na klávesnici nie sú rozhádzané náhodne, ale ani logicky. Ich poradie je odpoveďou na technický problém, ktorý sa už vyše storočia nikoho netýka.
Zaseknuté páčky
Prvé písacie stroje mali kovové páčky, ktoré sa pri rýchlom písaní susedných písmen zachytávali o seba. Výrobca preto rozmiestnil často spájané dvojice ďalej od seba, aby sa páčky nestretávali. Rýchlosť písania to nezvýšilo — cieľom bolo zabrániť zasekávaniu.
Prečo sa to nikdy nezmenilo
Neskôr vznikli rozloženia, ktoré mali byť pohodlnejšie a efektívnejšie. Nepresadili sa, pretože státisíce ľudí už vedeli písať po starom a firmy nechceli školiť zamestnancov nanovo. Je to učebnicový príklad javu, keď o víťazovi nerozhodne kvalita, ale to, kto bol prvý dostatočne rozšírený.
Klávesnica nie je optimálna. Je len nemenná — a to sa ukázalo ako silnejšia vlastnosť.
Národné odchýlky
Slovenská a česká klávesnica má na miestach číslic diakritiku, francúzska používa poradie AZERTY, nemecká prehodila Y a Z. Každá úprava vznikla podľa toho, ktoré znaky sú v danom jazyku časté. Základná kostra však zostala rovnaká na celom svete.
Dotykové obrazovky nič nezmenili
Na displeji neexistujú páčky, ktoré by sa zasekávali, a rozloženie by mohlo byť ľubovoľné. Napriek tomu sa všetky telefóny držia toho istého vzoru. Zvyk sa ukázal byť pevnejší než technológia, ktorá ho pôvodne vytvorila. Existujú aj rozloženia navrhnuté na rýchlosť, no ani ich merateľné výhody nedokázali prekonať to, že sa QWERTY naučili celé generácie. Klávesnica je tak jedným z najlepších príkladov toho, ako sa raz prijatý štandard udrží aj bez svojho pôvodného dôvodu.