Rozchod koľajníc, ktorý používa väčšina sveta, je 1435 milimetrov. Číslo pôsobí náhodne a v podstate náhodné aj je — pochádza z čias pred železnicou.
Od konských vozov k parným strojom
Prvé koľajové dráhy v uhoľných baniach používali vozíky ťahané koňmi a ich rozchod vychádzal z bežných povozov. Keď George Stephenson staval prvé parné železnice, prevzal mieru, s ktorou už jeho dielne pracovali. Úspech jeho lokomotív rozhodol o tom, že sa tento rozmer rozšíril ďalej.
Boj o rozchod
Konkurenčné spoločnosti stavali širšie trate, ktoré boli stabilnejšie a rýchlejšie. Prehrali však na prepojiteľnosti — v mieste stretu dvoch rozchodov sa muselo všetko prekladať. Britský parlament nakoniec jednotný rozchod predpísal zákonom.
O norme nerozhodla technika, ale to, čo sa už dalo spojiť s ostatnými.
Prečo majú niektoré krajiny iný
Španielsko, Rusko, India či Japonsko používajú odlišné rozchody z historických, geografických aj obranných dôvodov — širší rozchod komplikoval postup cudzích vlakov. Dôsledky sú citeľné dodnes: na hraniciach sa vozne prezúvajú alebo cestujúci prestupujú. Nové vysokorýchlostné trate sa preto stavajú v štandardnom rozchode.
Historka o rímskych vozoch
Populárne rozprávanie tvrdí, že rozchod odvodíme až od šírky rímskych vojenských vozov. Doklady preto chýbajú a rozmery starých povozov sa výrazne líšili. Príbeh je príliš pekný na to, aby bol pravdivý, no dobre vystihuje skutočný princíp — nové systémy dedia rozmery po tých starých.