Rad mravcov vyzerá ako organizovaný pochod s veliteľom. V skutočnosti nikto nevelí a žiadny jedinec nemá predstavu o celej trase.
Značkovanie chodníka
Mravec, ktorý nájde potravu, sa vracia domov a cestou zanecháva pachovú stopu. Ďalší mravce ju nasledujú a ak potravu nájdu tiež, stopu posilnia. Cesta, ktorá vedie k výsledku, sa tak stáva stále výraznejšou.
Prečo vzniká najkratšia trasa
Ak existujú dve cesty, po tej kratšej sa mravce vrátia skôr a stihnú ju označiť viackrát. Silnejšia stopa priláka viac jedincov, čím sa rozdiel prehlbuje. Kolónia teda vyrieši úlohu, ktorú žiadny jej člen nedokáže vyriešiť sám.
Riešenie nevzniká v hlave mravca. Vzniká v stope, ktorú po sebe zanechali všetci.
Odparovanie ako výhoda
Pachová stopa časom slabne, čo sa zdá byť nedostatok. V skutočnosti je to nutnosť — bez odparovania by kolónia zostala navždy pri prvej nájdenej ceste, aj keď potrava už dávno došla. Zabúdanie tu plní rovnakú úlohu ako pri učení.
Kde sa to využíva
Podľa tohto princípu vznikli algoritmy na hľadanie trás, ktoré sa používajú pri plánovaní dopravy a v telekomunikačných sieťach. Riešenie je odolné voči výpadkom, pretože nezávisí od jediného riadiaceho bodu. Mravce tak nepriamo ovplyvnili spôsob, akým počítače hľadajú najkratšie cesty.