Zrazu to príde. Bránica sa prudko stiahne, hlasivky sa na zlomok sekundy zatvoria a telo vydá zvuk, ktorý si nikto neobjednal. Štikútanie je jeden z mála reflexov, ktorý nemá zjavný zmysel — a práve preto je taký zaujímavý.
Čo sa v tele odohráva
Za všetkým stojí bránica, plochý sval pod pľúcami, ktorý riadi dýchanie. Keď ju podráždi náhla zmena — rýchle jedlo, studený nápoj, smiech alebo nervozita — stiahne sa mimo rytmu. Nasledujúci nádych naráža na zatvorenú hlasivkovú štrbinu a vzniká typický zvuk.
Reflex riadi nervová dráha, ktorá vedie od mozgového kmeňa až do brucha. Práve jej dĺžka spôsobuje, že podráždenie prakticky kdekoľvek na tejto trase dokáže spustiť celý mechanizmus.
Pozostatok, ktorý sme nezahodili
Jedno z vysvetlení hovorí, že ide o dedičstvo po predkoch, ktorí dýchali žiabrami aj pľúcami. Pohyb, ktorý štikútanie pripomína, sa podobá na to, ako pulzuje voda cez žiabre obojživelníkov. Druhá hypotéza tvrdí, že reflex pomáha dojčatám prehĺtať bez toho, aby sa im mlieko dostalo do dýchacích ciest.
Telo si nesie riešenia problémov, ktoré už dávno nemá. Štikútanie je jedno z nich.
Fungujú domáce triky?
Prekvapivo áno, aspoň niektoré. Zadržanie dychu, pomalé pitie vody či dýchanie do papierového vrecka zvyšujú množstvo oxidu uhličitého v krvi, čo reflex tlmí. Podobne funguje čokoľvek, čo prudko upúta pozornosť nervu — lyžička cukru, kloktanie alebo jemný tlak pod rebrami.
Kedy prestáva byť neškodné
Bežné štikútanie odznie do niekoľkých minút. Ak trvá dlhšie než dva dni, hovorí sa o pretrvávajúcom štikútaní a býva signálom, že niečo dráždi nerv na jeho dlhej ceste telom. Najdlhší zdokumentovaný prípad trval desaťročia — a práve takéto extrémy pomohli lekárom pochopiť, kadiaľ celá dráha vedie.