Návštevník Tokia zistí, že adresa, ktorú dostal, mu k nájdeniu domu takmer nepomôže. Nejde o chaos — je to iný systém, ktorý funguje na opačnom princípe než európsky.
Priestor namiesto čiary
Európska adresa označuje ulicu a poradie domu na nej. Japonská označuje mestskú časť, obvod a číslo bloku, až potom budovu v ňom. Ulica je pritom len medzera medzi blokmi a väčšinou nemá vlastné meno.
Poradie podľa výstavby
V rámci bloku sa domy tradične číslovali podľa toho, kedy boli postavené, nie podľa polohy. Susedné budovy tak mohli mať čísla veľmi vzdialené. Časť miest to neskôr zmenila na číslovanie proti smeru hodinových ručičiek okolo bloku.
Adresa nie je návod, kadiaľ ísť. Je to opis toho, kde sa niečo nachádza.
Ako sa ľudia orientujú
Kľúčovú úlohu zohrávali mapy pri východoch z metra a na policajných búdkach, ktorých náplňou bolo aj ukazovanie cesty. Pozvánky na návštevu bežne obsahovali nakreslený plánik. Dnes väčšinu problému vyriešili navigačné aplikácie, ktoré s japonským systémom pracujú bez ťažkostí.
Nie je to jediná výnimka
Podobný princíp poznajú aj časti Kórey a niektoré štvrte v Latinskej Amerike. Aj v Európe pritom existovalo číslovanie domov podľa poradia výstavby v rámci obce — na slovenských dedinách sú takéto súpisné čísla dodnes bežné. Ukazuje sa tak, že logika ulice nie je jediná možná.