Vreckové hodinky na retiazke boli po celé 19. storočie znakom serióznosti. Hodinky na zápästí pôsobili ako ozdoba pre ženy a muž by sa s nimi neukázal.
Vojna zmenila pravidlá
V boji bolo treba čítať čas okamžite a jednou rukou, čo pri vreckových hodinkách nešlo. Dôstojníci si ich preto začali pripevňovať remienkom na zápästie. Koordinácia útoku na presnú minútu urobila z hodiniek súčasť výstroja.
Od zákopov do miest
Vojaci si zvyk priniesli domov a s nimi aj predstavu, že náramkové hodinky sú praktické a mužné. Výrobcovia zareagovali svietiacimi číselníkmi, odolnejšími sklami a neskôr vodotesnosťou. Do dvadsiatych rokov 20. storočia sa pomer predaja obrátil v ich prospech.
Hodinky sa presunuli z vrecka na zápästie preto, že sa zmenilo, ako rýchlo bolo treba vedieť čas.
Kremeň a takmer koniec
V sedemdesiatych rokoch priniesli kremenné hodinky presnosť za zlomok ceny a švajčiarske hodinárstvo sa ocitlo v hlbokej kríze. Prežilo tým, že sa z mechanických hodiniek stal luxusný predmet, nie nástroj na meranie času. Presnosť prestala byť argumentom a nahradilo ju remeslo.
Telefón a druhý návrat
Keď mobil ukázal čas komukoľvek kedykoľvek, hodinky opäť stratili svoju hlavnú úlohu. Vrátili sa v podobe zariadení, ktoré merajú pohyb, tep a spánok. Zápästie sa tak ukázalo ako veľmi výhodné miesto — nie pre čas, ale pre všetko ostatné.